Zakázaný Románik

šᴛᴠʀᴛᴀ́ ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

ʟᴇʏʟᴀ
Domov som prišla taxíkom pretože som mala plné ruky nákupných tašiek s ktorými sa mi nechcelo vláčiť cez pól mesta. Taxikárovi som zaplatila, vybrala všetky svoje tašky a vošla na pozemok. Podľa hlasov som usúdila že otec aj s Jennou sú stále v záhrade a tak mi to aj vyhovovalo.

Veci som si položila na posteľ ktorá mala naozaj kvalitný matrac ale na ňom otrasnú pichľavú deku. Svoje kufre ktoré ma čakali v strede izby od kedy som sem prišla, som postupne popresúvala do jeho izby. Nepýtala som si povolenie, proste som to urobila.

Na chalana v jeho veku mal celkom slušne upratanú izbu. Celkovo ako chalan tam nemal bordel. Nato že sa správa tak povýšene tam mal kopu kníh ktoré by som na neho netypovala.

Prišla som bližšie k jeho stolu na ktorom mal položenú rozčítanú knihu. Chcela som ju obrátiť aby som zistila názov tej knihy no v tej chvíli som zrazu počula „Zabudla si si niečo?" v momente som sa otočila a videla som že vo dverách stojí Daniel.

„Aj keď pochybujem že to nájdeš u mňa." dodal a podišiel bližšie ku mne.

Dalo by sa povedať že prišiel až príliš blízko a tak som len zdvihla zrak aby som mu dovidela do tváre a nepozerala som sa na jeho naozaj vypracované telo. Z blízka sa zdal ešte svalnatejší než z bezpečnej zóny pri ktorej sme mali ostať. Vyvádzal ma zmieri a to mal ešte stále na sebe tričko.

Jemne som si vyčistila hrdlo a odstúpila som naspäť do bezpečnostnej vzdialenosti.

Modlila som sa aby nevedel že som sa ledva ovládla. Nie že by som urobila niečo nehanebné, jednoducho s neho niečo vyžarovalo čo má nútili správať sa tak čudne.

Síce som ho obišla, stále som stála v jeho izbe. Netrvalo dlho kým sa otočil aj on. Ten priblbý úškrn na tvári mu siahal od ucha k uchu.

Ako keby tušil čo mi spôsobuje už len jeho prítomnosť.

Leyla, spamätaj sa. Toto neprichádza do úvahy, v mysli som si už aj vylepila ale v realite som sa mu len pozerala do očí. Tak ako on mne.

„Už si sa nasťahovala ku mne?" hlesol keď konečne zlomil náš očný kontakt a jeho pohľad spadol na kufre v rohu jeho izby.

„Technicky áno, dočasne." neviem prečo zo mňa tieto slová vyšli akoby som bola nervózna, snažila som sa to zakryť no bolo mi jasné že si to musel všimnúť.

„Kým to nebudem mať obývateľný." dodala som.

Len aby veci zostali objasnené.

„Mám sa pripraviť aj na to že budeme spať v jednej posteli?" a tu to bolo, to provokovanie do ktorého som len odpočítavala sekundy.

Bolo to flirtovne, správal sa okolo mňa akoby som bola hocijaké iné dievča. Čo mu nedochádzalo že sme teraz príbuzný?

Z nejakého dôvodu som si ale nemohla môcť ani ja. Moje líca išli automaticky do červena, čo bolo nehorázne.

„Radšej by som sa vyspala na gauči." odvetila som mu a odišla cez spoločnú kúpeľňu naspäť ku sebe.

Ďaleko od strašných účinkov jeho aury.

Z ruksaku som si vybrala tabletovú doštičku a našla plná izby. Keď sa zamestnám prestanem myslieť na nevhodné veci. Z vecí ktoré sme kúpili som vybrala farby a otvorila ich.

Podarilo sa mi strhnúť všetky blbosti polepené po stenách a zase nalepiť pásku na okraje rámov okien a dverí.

„Nechceš pomôcť?" ozvalo sa od dverí v kúpeľni.