Zakázaný Románik

ᴛʀɪɴᴀ́sᴛᴀ ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

ʟᴇʏʟᴀ
Tá Cristal snáď nebola nikde. Prešla som asi celým týmto miestom ale nikde som ju nemohla nájsť.

Začala som si myslieť že už išla domov.

No neskôr ma napadlo že by mohla byť niekde zalezená spolu s Trevisom a mohli by mať svoj nádherný čas.

A preto som sa rozhodla odísť. Cristal som mohla neskôr zavolať a Daniel vie trafiť domov aj sám.

Prišla som teda k nášmu miestu - miesto kde sme mali naše oblečenie - a svoje veci som si zobrala.

Šaty som si obliecť nemohla kvôli tej krvi ktorú som mala na bruchu. Zasratý kameň.

„No pozrime sa koho to tu moje oči nevidia. Dievča s pekným zadkom.” hlesol hlas ktorý som nechcela počuť už nikdy v živote.

Idiot ktorého meno vôbec neviem a ktoré vôbec nie je potrebné. Ten chalan ktorý ma tak nádherne privítal v škole.

„Čo, prišiel si si snáď znovu plesnúť?” otočila som sa jeho smerom a okamžite som to oľutovala.

Mal na tvári jeden s tých odporných úškrnov za ktorým by sa iné dievčatá hneď otáčali. Hádam že ja nie som ako iné dievčatá.

Nepochopte ma zle, pýtam si pozornosť ako ste to už mohli zistiť aj sami, milujem keď mám možnosť nosiť čo chcem ale zároveň nenávidím mužov.

Nechajte ma vysvetliť vám to.

Na čo presne sú ženám muži? My ich nepotrebujeme a perfektne sa dokážeme zaobísť bez nich.

Naopak oni sú tí ktorý potrebujú nás. V tom prípade by sa však mali naučiť ako s nami zaobchádzať.

Keby bolo na mne, zakázala by som mužskú existenciu.

Ak myslíte na sex, že pokiaľ by nebolo mužov nemali by sme taký úžasný sex, nechajte ma vyviesť vás z omylu ešte raz.

Ani na sex nepotrebujeme mužov. Je dokázané že muži často nevedia uspokojiť ženy tak ako by to potrebovali.

Potriasla som hlavou aby som sa zbavila svojej feministickej stránky.

Už tu dávno nebola a tak som ju zo seba potrebovala pustiť von.

„Mám tú možnosť?” hlesol a ja som bola pripravená znovu ho poslať kade ľahšie.

Názorná ukážka muža ktorý myslí svojim... pohlavím. Pekne povedané.

„Lucas daj si pohov. Leyla má frajera.” niekoho ruka sa mi dostala okolo pásu a pristála presne na mojej rane.

Na to som však v tej chvíli nemyslela a len som svoju hlavu otočila na osobu vedľa mňa.

„Čo, snáď nechodí s tebou Trevis. Nie si ty náhodou pobláznený do tej šialenej dcéry riaditeľa našej školy?”

Bola som zaskočená že tá osoba je Trevis. Zároveň mi aj odľahlo no pri Lucasových slovách som bola znovu zaskočená.

Vyzerá to tak že o Trevisovej záľube vie úplne každý.

Možno to nikdy netajil a Cristal je len slepá. Alebo si to nikdy nechcela priznať.

Kto vie.

„Nie, ja nie som jej frajer. Leyla je len naozaj zaujímavý človek a verím že sa staneme najlepšími priateľmi.” znovu som sa naňho pozrela a Trevis žmurkol.

Bože tento chalan!

„Jednoducho si daj pohov Lucas. Nie si jej liga.” povedal poslednýkrát Trevis a potiahol ma ďalej od toho idiota posledného stupňa.