Zmätená (SK)

1. kapitola

Ahojte, tak som tu aj s novou knihou :D Nebojte sa, táto je už napísaná celá, takže neskončí nedopísaná. Budem vám ju tu postupne hádzať. Dajte vedieť, čo si myslíte, aj keď po prvej kapitole toho asi veľa nebude. Enjoy!! Vaša Izzy

Bože, kde to dievča je? rozčuľovala som sa s pohľadom upretým na stoličku predo mnou. Už trištvrte hodiny som totiž čakala na svoju milovanú sestru, ktorá ma z domu vytiahla z dôvodu, že mi musí povedať niečo veľmi dôležité. Asi to nie je až také dôležité, keď sa stále neuráčila objaviť. Mala som vypitú už druhú kávu a čakala som na tretiu. Aj ma to už prestávalo baviť. Ešte chvíľu a odchádzam.

Zrazu mi niekto položil dlane cez oči. „Len dúfam, že si to konečne ty, Alaine, lebo ak nie-" zavrčala som podráždene, aj keď som svoju vyhrážku nedokončila a dala si z očí sestrine dlane dole.

„Prepáč, že meškám," ospravedlnila sa, keď si sadla oproti mne. „Veď vieš, zápchy," vyhovárala sa.

Prižmúrila som oči. „Bývaš 15 minút odtiaľto. Pešo," pripomenula som jej s pohľadom, ktorý by mohol zabíjať.

„Viem, prepáč. Zdržala som sa s Trevorom," veľavravne na mňa pozrela. Hneď som pochopila. „Ale zápchy som si nevymyslela," dodala ešte.

Trevor je jej dlhoročná láska, asi prvý skutočne vážny vzťah, ktorý mala. Boli spolu štyri roky, ale stále pôsobili ako čerstvo zamilovaní. Mali veľmi pekný vzťah, ktorý som im niekedy až závidela. Trevor je veľmi milý, sympatický a vidno, ako moju sestru veľmi miluje. Ak sa títo dvaja niekedy rozídu, oficiálne prestanem veriť v lásku.

„No hovor už, čakám skoro hodinu na tú tvoju úžasnú novinku," vyzvala som ju netrpezlivo.

Ona sa len veselo usmiala a natiahla predo mňa ruku. Na prstenníku som zbadala krásny diamantový prsteň. Hneď som pochopila a usmiala som sa tiež. „Požiadal ťa o ruku?" uistila som sa.

„Áno," vyhŕkla nadšene.

„Gratulujem," postavila som sa, aby som ju poriadne vystískala. Veľmi som sa tešila, Alaine bola s Trevorom naozaj šťastná a ja som jej to, samozrejme, priala. „Hovor a preháňaj. Kedy, kde, ako?"

„Fúúú," vydýchla. „Dnes ráno. Zobudila som sa a z kuchyne som cítila vôňu toastov. Niekedy ma chce Trevor potešiť, tak robí raňajky, aby som si mohla dlhšie pospať. No a teda ako som cítila tú vôňu, tak som vstala, ale poslal ma naspäť do postele, že to ešte nie je hotové a nech sa tvárim, že som nič nevidela, lebo to malo byť prekvapenie. Tak som sa vrátila do postele a potom mi Trevor doniesol raňajky. Tvárila som sa strašne šokovane, čo ho veľmi pobavilo. A keď som dojedla, položil predo mňa krabičku, v ktorej bol tento prsteň. Spýtal sa ma, či si ho chcem vziať, že ma miluje a chce so mnou stráviť zvyšok života. A ja som povedala áno."

„To je také romantické," rozplývala som sa. „Takého úžasného chlapa ti musia všetci závidieť."

„Až na teba, čo?" podpichla ma.

Prevrátila som očami, no inak som nereagovala. Zbytočne. „Komu si to už povedala?" chcela som vedieť.

„Zatiaľ len mame. Volala som jej, veľmi sa potešila. A Trevor išiel za bratom. Takže si buď druhá alebo tretia, ktorá to vie. A o hodinu by po mňa Trevor mal prísť. Pôjdeme k otcovi, chce ho požiadať o moju ruku a potom zajtra pôjdeme k jeho rodičom oznámiť novinky."

„Aj ja by som sa mohla niekedy zastaviť doma, už dlho som tam nebola," zamyslela som sa nahlas. Odkedy som sa presťahovala, nechodila som tam často.

„Tak poď s nami," navrhla. „Ocko bude rád, že ťa uvidí a Lorelai sa tiež poteší."

Lorelai je moja mama. S Alaine totiž máme rovnakého len otca. Je odo mňa o štyri roky staršia, čiže sa narodila ešte skôr, ako ocko poznal moju mamu. S Alaininou mamou spolu nikdy nechodili, boli priatelia, ale v jednu z tých vysokoškolských nocí, kde sa na párty ľudia opijú tak, že by boli schopní predať aj vlastné orgány a nepamätali by si to, môj otec a teta Christina splodili dcéru. Dohodli sa, že si ju nechajú a postarajú sa o ňu, aj keď sa nevezmú. Christina žila roky tu vo Virginia Beach, neskôr aj s mužom a dvoma synmi, no potom sa kvôli manželovej práci presťahovali do New Yorku. Alaine bola v tom čase už plnoletá, tak sa rozhodla ostať tu s otcom, pretože podľa jej slov bolo lepšie ostať v blízkosti sestry, ktorá je jej skoro rovesníčka, ako s malými, teraz už trinásťročnými bratmi, o ktorých by sa musela starať. A vraj aj moju mamu má radšej ako svojho nevlastného otca. Túto informáciu však viem len ja, aby sa náhodou jej otčim neurazil.