Zmätená (SK)

Epilóg

A máme tu kratší epilóg :) Dúfam, že sa vám story páčila, neviem čo k tomu nejak povedať :D Uvedomujem si, že Elizabeth nie je veľmi obľúbená postava, bolo to tak naschvál písané, chcela som len priblížiť pohľad niekoho, kto nie je vyslovene považovaný za dobrú osobu. Každý robí chyby a Elizabeth nie je výnimkou. Snáď jej ale jej správanie odpustíte :D Ak máte nejaké otázky k storke alebo len nejaké postrehy, pokojne napíšte do komentu, rada si prečítam názory a odpoviem prípadné otázky :) Enjoy! Vaša Izzy

„Som vydatá!" zakričala Alaine po prvom svadobnom bozku. Všetci sme začali tlieskať, ale vsadím sa, že ja najhlasnejšie. Robilo mi radosť vidieť moju staršiu sestru takú šťastnú. Ruka v ruke s Trevorom kráčali od oltára, vyškierali sa od ucha k uchu a každému mávali.

Ako som sa aj s Trevorovým družbom, jeho bratom Markom, vybrala za nimi, v dave som hľadala Lucasa. Stretli sa nám pohľady a venovala som mu vzdušný bozk. On ho akože chytil a veselo sa uškrnul.

So svadobčanmi sme sa presunuli na svadobnú hostinu. Moja úloha družičky stále neskončila, ešte som musela zabezpečiť, aby každý našiel svoje miesto, aby nikomu nechýbalo žiadne pitie ani pochutiny na stole, hoci catering bol spoľahlivý a takmer nebolo čo kontrolovať. No a samozrejme ma čakal aj príhovor.

Keď už všetci sedeli na miestach, bol čas na moje slová. Bola som nervózna, ale Lucas, ktorý sedel vedľa mňa, ma povzbudivo stisol za ruku, rodičia mi tiež venovali povzbudivý pohľad, a teda som sa postavila. „Vážení hostia, ešte predtým, než sa pustíme do jedla a zábavy, by som rada niečo povedala," začala som a keď som mala pozornosť celej sály, spustila som: „Pamätám si to, akoby to bolo včera, keď sme s Alaine boli malé a hrali sa na nevestu a družičku. Mali sme imaginárnych ženíchov a pripravovali sme si našu imaginárnu svadbu. Bola to zábava, takto snívať. A zrazu sa to všetko stalo realitou. Moja sestra mi oznámila zásnuby a ja som vedela, že naše hry už nebudú hrami, ale skutočnosťou. Chcela som Alaine pripraviť obrovskú svadbu, na ktorú nikdy nezabudne. Bol to trošku škrt cez rozpočet, keď sa svadba z pochopiteľných dôvodov musela urýchliť, no snažila som sa, aby sa jej detské sny naplnili. Nebola som dokonalá družička, no Alaine je dokonalá nevesta, vedľa ktorej sedí jej vysnívaný dokonalý ženích." Pozrela som na Trevora: „Viem, že to s ňou nemáš ľahké. Ale viem aj to, ako veľmi ju ľúbiš a ako ona ľúbi teba. Nedokážem si vedľa jej boku predstaviť nikoho iného. Pri tebe je šťastná, je sama sebou a viem, že s tebou taká bude do konca života. A za to ti ďakujem." Trevor sa na mňa veselo usmieval. Potom som pozrela na Alaine: „Alaine, ľúbim ťa a som neskutočne vďačná, že práve ty si moja sestra. Si úžasná a teší ma, že si našla svoje šťastie. Trevor je skvelý, takže sa ho láskavo drž, lebo lepšieho švagra pre mňa nenájdeš." V sále sa ozval mierny smiech. „Trevor, vítam ťa v rodine a obom vám prajem len to dobré. Na mladomanželov!"

„Zvládla si to," pochválil ma Lucas, keď som si sadla. Bola som strašne nervózna, týždeň som sa to učila naspamäť. Chudák Lucas mal už zo mňa mindráky, lebo som o tom v kuse rozprávala.

Po mne mal ešte príhovor aj Trevorov brat a potom sme sa mohli pustiť do jedla. Lucasova sesternica nesklamala, naozaj bolo všetko jedlo perfektné. A Erick hral, samozrejme, skvelo, všetci sa bavili a málokedy niekto sedel. Aj my s Lucasom sme boli nonstop na parkete. Spolu sme tancovali hlavne na pomalé pesničky, pri tých rýchlych sme sa miešali s ostatnými. Obaja sme sa však ohromne bavili. A to sme ani nepili, aby sa Alaine necítila smutne, že ona jediná nemôže.

Na chvíľu som Lucasa nechala napospas mojej rodine, pretože som bola smädná a potrebovala sa napiť. Išla som teda k svojmu stolu a všimla si Alice, ktorá sedela pri stole s ostatnými Alaininými kamoškami. Všetky som ich poznala, keďže som s nimi zvykla tráviť veľa času. Je možné, že som v tom momente nebola ich najobľúbenejšou osobou, ale nejak ma to netrápilo. Bola som s nimi za dobre len kvôli Alice a Alaine. Inak som si s nimi aj tak nerozumela.