Zmätená (SK)

6. kapitola (part 2)

Zas mi trvalo dlho si spomenúť, že sem treba hodiť časť :D Enjoy! Vaša Izzy

Ani som sa nenazdala a bol tu piatok, čas obeda. S Jimom sme išli na obed len vo dvojici, keďže Karren a Jessie si zobrali na pol dňa voľno, aby išli Erickovi vypomôcť s prípravou oslavy a Lucas išiel na obed s otcom. Toho som si odchytila ešte pred obedom v kuchynke, keď si robil kávu.

„Lucas?" oslovila som ho nenápadne, aj keď to nenápadne vôbec nevyzeralo.

„Spravím aj tebe?" spýtal sa s jemným úsmevom, ktorý sa mu zračil na tvári, keď som vošla.

„Nie, vďaka, už som mala," odmietla som, ale vďačne sa naňho usmiala.

„Takže chceš niečo iné," skonštatoval a s jemne prižmúrenými očami na mňa pozrel: „Von s tým."

„Noooo..."

„Nebude sa mi to páčiť, však?" nadvihol obočie.

„Možno," povedala som tajomne.

„Elizabeth, ide to z teba ako z chlpatej deky," prekrútil očami a napil sa z už urobenej kávy. „No hovor už."

„Robíš dnes niečo?"

Spozornel. „Žeby si ma chcela pozvať na rande ty?" spýtal sa s iskrou v očiach.

„Nie," povedala som možno až prehnane rýchlo, čo Lucasa len pobavilo. „So sestrou ideme vyberať svadobné šaty a hovorila, že by sa jej zišiel aj názor muža. A tradície nepustia, ženích by nemal vidieť nevestu pred svadbou, brata tiež nemáme, a tak mi napadlo, že by si mohol ísť s nami. Keď ti to teda nevadí a nemáš iné plány."

„Stráviť celé poobedie s dvoma ženami, ktoré si budú vyberať jedny šaty? Sen každého chlapa," povedal sarkasticky.

Podišla som k nemu bližšie. „Prosím, prosím, prosím, fakt by sme to ocenili," prosila som. Pristúpila som ešte bližšie a pozrela mu do očí. „Ja by som to ocenila," povedala som potichu.

Videla som, že moja blízkosť s ním robí presne to, čo robí jeho blízkosť so mnou. Jemne sa červenal, predpokladala som, že od náhlej horúčavy, ktorú som pocítila tiež, keď som sa nadýchla jeho vône.

Urobila som ešte jeden krok k nemu. To už sa nám skoro dotýkali telá. Sladko som sa usmiala a ešte dodala: „Tiež si budem nejaké skúšať. Napríklad červené, poriadne obtiahnuté-"

„S hlbokým výstrihom, dĺžka tesne nad kolená, aby bolo poriadne vidieť všetky krivky?" dokončil za mňa. Prekvapilo ma, že si pamätal presné slová, ktoré som vtedy pri tej našej naťahovačke použila.

„Presne," potvrdila som a zvodne si olízala pery.

„To je citové vydieranie," zavrčal, no nie nahnevane.

Jemne som naklonila hlavu. „Tak pôjdeš?"

„Neznášam ťa."

„Obaja vieme, že to nie pravda," usmiala som sa sladko a konečne od neho odstúpila. Moje oči skĺzli nižšie a len sa mi potvrdili moje myšlienky. Keby mohol, tak sa na mňa vrhne tu a teraz, predpokladám, že mimo práce by to aj urobil, no tu sa musel kontrolovať. Môj úsmev sa ešte rozšíril. „Beriem to ako áno," povedala som a radšej rýchlo opustila kuchynku, kým som sa ešte ovládala ja.

Obed sme teda s Jimom absolvovali len dvaja. Myšlienkami som sa vracala k rozhovoru s Lucasom. Hej, využila som fakt, že sa mu páčim, aby som ho presvedčila, ale páčilo sa mi to. A bola som ešte viac zmätená, lebo som bola nahnevaná na Alice, s ktorou som sa dva dni riadne nerozprávala a nevedela som, či si Lucasom len nekompenzujem zlé obdobie.