Ja drakom

Zradila ma 😐

„...

„Za portál? Divná odpoveď" prečítam vetu a zároveň okomentujem.

„Som zvedavý, ktorá z nich to povie" ozve sa Samo.

Prešiel týždeň a mne sa uzdravilo krídlo. Samo aj s Marekom po škole chodili stále za mnou. Je streda a ja idem po dlhom čase zase do školy.

„Kláruška sa nám vrátila z dovolenky?" osloví ma Kiára.

„Nebodaj som ti chýbala. A ak chceš ničiť ľudom deň, tak si nájdi niekoho iného." Odvrknem jej. Išla som si sadnúť do lavice vedľa Sofii.

„Kde si bola?" spýta sa ma.

„Bola som chorá..." zaklamem no zlé je, že ona vie kedy klamem a kedy hovorím pravdu. Pozrie sa na mňa podozrivým pohľadám.

„Po škole mi to povieš!" ,upsík...,

Po predposlednej hodine.

Išla som za Xéniou a Sofii.

„Čauko baby. Máte dnes čas?"

„No podľa toho kedy" povie Sofia.

„Ja môžem, aspoň že budem s vami" usmiala sa Xénia.

„A čo by sme robili?" spýta sa Sofia.

„Takže ideš?"

„No..... Tak dobre čo pre vás nespravím."

„Čo keby sme išli...." začnem hovoriť a popritom zamýšľať sa, ale aj tak to za mňa dopovie Xénia.

„by sme išli za portál do Drilandie?" Práve som myslela že umriem.

„Čo sa deje?" spýta sa ma Sofi.

„P-prepáče došlo mi nejak zle... Ja ospravedlňte ma" utiekla som na záchody a zamkla som sa. Začala som plakať. Xénia ma zradila. Upíry nechcú mier. Neviem či sa mám tomu čudovať. Upíry mali vždy vlastný rozum a vždy muselo byť podľa nich. Aj tak nechápem ako mi to mohla urobiť... Rozhodla som sa napísať dievčatám poštu. Sofii, že sa stretneme hneď po škole a má sa tváriť pred Xéniou že až o 6:00 večer. Xénii zas, že sa stretneme o 6:00 večer lebo sa mi do toho niečo vopchalo a skôr nemôžem.

Po škole

Na obed som nešla. Po dnešku som na nič nemala chuť. Stále tomu nemôžem uveriť. Išla som za školu. Zrazu na mňa niekto zo zadnej strany ťukol. Otočila som sa a....

„Ahoj" usmeje sa na mňa Sofia.

„Uf. Zľakla som sa" vydýchla som si.

„A prečo to nemôžem povedať Xénií?"

„Dozvieš sa aj to. Teraz poďme do Driladiny" normálne by som bola rada, že Sofia tam ide po siedmich rokov so mnou. No Sofia si všimla, že som dnes ako zdochnutá. Radšej to neriešila. Tým by to asi aj zhoršila.

„Ynidralard" vyslovím a vytvorí sa vodný portál.

„Úúúúúúúú... tak toto som nečakala" ozve sa Sofia.

„Nóóóó... Ja len ovládam vodu" snažím sa ju zmiasť, aby to nezistila. Poviem jej to, ale trochu neskôr. Prešli sme cez portál. Ách ta nádherná oáza. Poviem si pre seba a usmejem sa. Sofia sa usmieva od ucha k uchu. Žeby sa niečo stalo? Pomyslím si.

„Gŕŕŕŕŕ..." niečo sa za mnou ozve. Otočím sa a uvidím Sasanku. Jo .... Sasanka tu radšej ostala lebo doma by všetko rozbombardovala. Sofia sa začne váľať od smiechu po zemi a ja som asi mimo lebo neviem čo sa robí.

„Útok!" ozve sa niečo. Ja sa zase otočím a uvidím Sama ako behá za mnou ako by ma chcel zabiť. No nestihne zabrzdiť a padol na mňa. To čo sa ale stalo potom som vôbec nečakala. Jak sme spadli tak ma.... pobozkal? Bola som úplne mimo.

„P-prepáč Kláry nechcel som" povedal no ja som ho prerušila.

„V poriadku. Poď Sofi" poviem a odídem. Samo vyzeral byť sklamaný. Ja dnes nemám náladu, no to si už asi všimol.

Marek tu dnes nevystupoval. Možno stihnem do jeho menín napísať aj daľšiu časť
Zatiaľ Ahuj! 🙂