Ja drakom

!ja som ja!

„Oni sú v tebe. Ty si niekto medzi našimi svetmi si veľkou silou. Musíš sa naučiť ovládať sa. Máš viacero mien. Máš za úlohu skrotiť upírov, nie zničiť. Musí byť zase rovnováha. Ale potom, ťa musia nasadiť na trón! No dávaj si pozor na svoje schopnosti lebo sa môže stať všeličo ako napríklad s tým ohňom čo si mi rozprávala. A za ďalšie musíš to udržať v tajnosti. Málo komu sa s tým zdôver! Keď ťa niekto požiada o pomoc nikdy neodmietneš, nezabiješ hocikoho, ale to neznamená, že to máš zakázane. Samozrejme keď, to bude potrebné tak s tým rátam. Vkladám do teba všetku moju nádej. Zachraňuj životy tých, čo si zlý osud nezaslúžia a trestaj tých, čo túžia po pomste. Bohovia si vybrali teba a oni sa nikdy nemýlia. A tvoja odmena ťa čaká vonku. Otázky neprijímam! Mimochodom tu je odo mňa darček. Vždy, keď budeš potrebovať pomoc a ja usúdim, že ju naozaj potrebuješ, týmto náramkom ma privoláš. A neboj sa funguje to. Viac ti nemôžem povedať, ale všetko zistíš postupne.

Zbohom! Amir!" Pri slove Amir som sa stratila. Sama v sebe. Padla do bezvedomia. Do mojej mysle. Do ničoty. Ani som jej nestihla podkovať. Jediné čo mi v tú chvíľu vypchávalo moju myseľ bolo slovo Amir, možno to bolo moje ďalšie meno.

Zobudila som sa. Bola som naspäť vo svorke. Dokonca v našej izbe a v posteli. Len, ako som sa sem dostala? Jediné na čo si spomínam je tá štvorčeková sieň. Musím sa od tadiaľto dostať. Nebol to len sen? Nie, lebo mám náramok. Ten, ktorým ju privolám.

Vstala som z postele a podišla k oknu. Vonku bolo svetlo, ale nie silné takže bolo ráno. Okno som otvorila a vyskočila na strechu. Áno, až teraz som si všimla moju nohu v obväze. Nechcem vedieť čo sa mi teda stalo. Vyvolala som moju polo dračiu podobu a vzlietla von.

„KLÁRA TY KRAVA!"

Otočila som sa. Stála za oknom Sofia. Bolo vidieť, že ma rada vidí zobudenú. No jej zakričanie môjho mena takto zdvorilo si pravdepodobne zaslúžilo väčšiu pozornosť ako to slovo krava. Asi prečo nie? Keď do izby vbehli Samo, Marek ... a Diana? Ona teda žije? Podarilo sa mi to?

„—D----Dia—" zakoktala som sa na jej mene a ani ho nedokončila. Nahrnuli sa mi do očí slzy a vletela som dnu objať Dianu. Ale nejak som nestihla zastaviť a tak sme trochu popadali na zem. Tak rýchlo a silno som ju objala, že div svetu nevypľula črevá a nevyrazila si dych. Smiali sme sa ako trojročné deti na ihrisku. Tak dlho som ju nepočula smiať sa.

„ĎAKUJEM.."

„Za čo?"

„Že, si mi zachránila život."

„JÁJ! To bolo na vlastnú zodpovednosť. Ale, hmmm... čo sa mi stalo z nohou?"

„Neviem Klárka veru neviem. Ale viem, kto by to mohol vedieť. Skús sa spýtať toho modrého a ryšavého vlka." No jasné čo mi spravili zas?

Vylomila som dvere do obývačky. Nepýtajte sa ma ako. Blau sedel na gauči so Sakou a pozerali televízor.

„Ahoj!" pozdravila som ich.