life is not just a fairy tale L.S

3. časť

Ahojte, nebudem to už naťahovať a v tejto časti sa už objavia Harry a Louis spolu, ale samozrejme to nie je veľmi pekne spoznanie
Píšem to asi len pre seba, ale to nevadí😘😘

Harry:
Tak a sme tu, stredná a ku tomu prvý ročník. Toto bude najhorší rok môjho života. Povedal si Harry v hlave.

Harry mal na sebe tmavo zelené tričko, čierne rifle a čierne tenisky. Samozrejme všetko bolo drahé a značkové. Každý kto by Harryho videl bez toho aby ho poznal myslel by si, že je Harry rozmaznaný. Harry bol vychovávaný svojou babkou. Jeho rodičia pracovali v zahraničí. Harry ich mal veľmi rád, ale nevidia sa veľmi často. Posielajú mu veľa peňazí či už na oblecenie, jedlo, školu alebo iné veci. Takže na ceny sa veľmi nepozerá. Svojej babke bude navždy vďačný, lebo ho vychovala skvelo.

Zayn:
Ja a Harry sme stáli pred školou a pozerali sa na ňu. Videl som, že Harry vyzeral trochu neisto a tak som ho potľapkal po ramene a kľudne som mu povedal ,,Harry nemáš sa čoho báť, je to len škola."

Harry:
Keď Zayn povedal túto vetu zrazu som mal kopu sebavedomia. Cítil som sa akoby mi práve vtedy každý mal kľačať pri nohách. Táto predstava sa mi síce páčila, ale musel som z tejto predstavy zablúdiť zas do reality a tak som Zaynovi len povedať s úsmevom
,, A vieš čo Zayn? Máš pravdu, je to len škola. My dvaja si už nejako poradíme."
A tak sme išli ku hlavným dverám školy. Stála pri nich nejaká paní a pýtala sa na naše mená. Nechápal som prečo, ale povedal som jej normálne ako keby som vedel o čo ide ,,Harry Styles" ,,Dobre Harry tu máš kľúče od svojej skrinky" povedala milo a usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätoval a išiel som dnu a čakal som na Zayna. Keď po chvíli prišiel išli sme hľadať svoje skrinky. Našťastie sme ich mali rovno pri sebe, čo bola pre mňa vyhrá. Nechcel som aby bol na druhej strane školy. Keď sme konečne našli naše skrinky sme ich otvorili a dali si do nich veci. Keď som sa otočil pozeral sa na mňa nejaký chlapec, ktorý mal za sebou ešte nejakých dvoch chlapcov. Nevedel som čo chcú a tak som sa na nich len nechápavo pozeral a čakal som čo urobia.

Louis:
,, Aha pozrite, kto to tu je? Ďalší prváčik" povedal som a začal som sa mu vysmievať
Keď som sa mu však pozrel do jeho očí absolútne ma očarili, ale nedal som to najavo a chcel som mu dať neočakávanú päsťovku, ale on sa mi stihol uhnúť, nechápal som ako sa mi vedel tak rýchlo vyhnúť.

Harry:
Zľakol som sa keď mi ten chlapec chcel dať asi facku alebo ja neviem, ale stihol sa mu vyhnúť. Nechápal som prečo to urobil. Jeho a tých chlapcov za ním som nikdy nevidel. Neviem o čo mu šlo, ale nepodarilo sa mu to a to sa mi páčilo
Povedal som mu ,, Prečo si ma chcel buchnúť?" on na to hneď odvŕkol ,,Lebo si si to zaslúžil" povedal a odišiel akoby sa nič nestalo.

Každý sa pozeral na Harryho ako na niekoho dôležitého a hneď si všetci začali niečo šepkať.

Louis:
,, Neviem čo to je za idiota, ale už teraz mám chuť ho zabiť" povedal som naštvane. Čo si o sebe myslí. Keď to nevyšlo pri ňom tak som náhodne niekomu dal facku.
,, Príde mi, že si vo svojom živote musel veľa prežiť" povedal Niall pri to ako zas niečo jedol
,, Prečo myslíš?" povedal Liam presne stotinu pred tým čo som sa chcel opýtať to isté a tak som len počúval
,, Lebo keď sa náhodne pri niekom zastavíme tak sa zľakne, ale on sa na nás len pozeral ako keby nevedel o čo ide, ale nemal v sebe žiadny náznak strachu" odpovedal Niall na otázku
Premýšľal som o tom kým sme neprišli do triedy

Vyzerala trochu staro, ale nevadilo mi to.
,, Kde si sadnete?" spýtal som sa, vedel som že Liam a Niall si sadnú ku sebe
Bol to ich zvyk a preto som si vždy sadol buď za nich alebo pred nich
,, Navrhujem aby sme išli ku oknu do druhej lavice" povedal Liam a Niall len súhlasil. Ja som si sadol za nich dúfajúc že si ku mne nikto nesadne

Tak toto je koniec tejto časti. Dúfam že sa páčila aj keď to asi nikto nečíta ako som už spomínala