life is not just a fairy tale L.S

28. časť

Louis:
Prišiel som do obývačky a tam ma už čakala mama aj so všetkými ostatnými

Lottie bola veľmi smutná tak isto ako Phoebe a Daisy. Ich tváre boli celé mokré od ich sĺz. Otec na mňa nemo pozeral. Jeho tvár bola ako skala. Nevedel som, čo z nej mám vyčítať. Buď dobre skrýval svoje city alebo mu to bolo naozaj jedno

,,Mami, čo sa deje?" opýtal som sa a prisadol si ku svojej rodine

,,No vieš, povedala som ostatným o tom ako sa cítiš a tak isto aj o mojom návrhu, o ktorom som ti ráno hovorila. Otec so mnou súhlasil, ale no... dievčatá to z mojej reči nedokážu pochopiť a tak by bolo lepšie ak by si im to povedal ty sám, to ako sa cítiš" povedala a pozrela sa na mňa prosebným pohľadom

,,Dobre" povedal som a svoju tvár som otočil ku mojim sestrám

,,Dievčatá, ono je to tak že... viem, že som pri vás dlho nebol, ale musím odísť. Neviem, čo mám robiť. Neviem začať odznova. Hlavne nie tu doma. Potrebujem odísť a začať od začiatku. Niekde inde, lebo tu doma som ako mŕtvola. Dievčatá ja viem, že vám budem veľmi chýbať, tak isto aj vy mne, ale musim ist preč" povedal som im a oni sa na mňa vydene pozreli

,,Ty chceš začať nový život bez nás?" opýtala sa Daisy. Bolo mi jej tak ľúto. Prišiel som ku nej a objal ju

,,Samozrejme, že s vami, ale na inom mieste" povedal som jej a do objatia som pripojil aj Lottie a Phoebe. Prečo práve ony musia toto prežívať? Nezaslúžia si taký život. Len ja ich im kazím

,,Hlavne nikdy nezabudnite, že ste silné. Veď ste predsa z rodiny Tomlinsonovcov" povedal som im a všetci sme sa zasmiali. Túto chvíľu som si musel zapamätať. Je pre mňa dosť dôležitá

,,Takže idem do Londýna?" opýtal som sa už v kuchyni pri stole, kde sme všetci jedli večeru, ktorú pripravila mama

,,Áno, nevyňáhame ťa z domu, ale môžeš ísť ešte tento týždeň. Peniaze na byt a podobne veci máme. Problém bol len v letenke" povedal otec a konečne sa po dlhej dobe usmial s tak mu z tváre padla kamenná maska

,,Dobre, tak ja si zajtra zbalím veci" povedal som a pozrel sa na mamu, ktorá z toho bola mierne v šoku. Bolo mi jej ľúto, ale museli ma pochopiť. Nie je to pre mňa vôbec ľahké. Určite nie teraz keď sa mi všetko obrátilo hore nohami

,,Ďakujem za večeru mami, bola dokonalá" povedal som jej a špinavý tanier s príborom som dal do umývačky. Zatiaľ som ju nezapínal, keďže si tam aj ostatní dajú špinavý riad

,,Loui, čo keby si si s nami zahral nejakú hru. Napríklad Monopoly" povedala Lottie, zrejme sa na mňa všetci dohodli, lebo ostatných sa nepýtala či si zahrajú

,,Jasné" povedal som jej a ona sa s úsmevom na tvári rozbehla po hru. Ja som si sadol naspäť na svoje miesto ku stolu

O chvíľu prišla aj s hrou a my sme začali hrať hru. Hrali sme do neskorej noci. Vonku už nepršalo za čo som bol veľmi rád, keďže časť nemám rád. Doslova ho nenávidím. Ako malý som sa ho bál a je to tak aj doteraz

Keď hodiny ukazovali 23:17, povedal som všetkým:

,,Som už unavený, dobrú noc" bola to pravda. Vážne som mal po celom dni dosť a to som zaťažil len môj mozog premýšľaním o tom ako odídem. A neprešlo ma to, chcel som a aj som musel odísť. Jediné, čo ma tu držali bola rodina a tých pár kamarátov, ktorých som už dávno nevidel. Napríklad takí Niall, Liam a Eleanor. Mal by som sa s nimi stretnúť a povedať im o mojej ceste do Londýna. Neviem ako zareagujú, ale tak isto ako ostatní aj oni ma budú musieť pochopiť

Ďalej som sa nad tým už nezamýšľal a išiel spať. Dal som si na seba boxerky a veľké, vyťahané tričko, v ktorom som spal skoro každú noc

Netrvalo dlho a ja som už tvrdo spal na svojej posteli

Tak dnes ešte jedna čast, je to len taká výnimočná, takže je aj krátka. Chvilu sa teraz budem venovať len Louisovi, keďže momentalne ma zaujímavejší život ako Harry :D

Love y'all