life is not just a fairy tale L.S

34. časť

AHOJTE, LEN VAM NA ZACIATOK CHCEM POVEDAT, ZE NIALL NA TEJTO FOTKE VYZERA AKO ANJEL S GITAROU. LEBO TO BIELE SVETLO JE AKOKEBY NEBO A NIALL IDE Z NEBA S GITAROU

Louis:

Prebudil som sa. Trochu som sa poobzeral po miestnosti až nakoniec moje oči pristáli  na tvári chlapca, ktorý mal hlavu na mojich stehnach a ruku v mojej ruke

,,Harry?" začudoval som sa keď som si rozpomenul na tvár mojej lásky. Ako to že tu je so mnou? Nemal by byť doma s rodinou? Alebo aspoň v práci? Prečo prišiel za mnou keď sme sa tri roky nevideli a ani sa navzájom nekontaktovali?

Bolo to divné. Nevedel som si spomenúť prečo tu vlastne ležím, ja ale na Harryho som si spomenúť vedel. Neviem, čo sa stalo pred pár dňami, ale viem si spomenúť na zážitky, čo som zažil s Harrym? Ako je to možné?

Pýtal som sa tieto otázky ešte hodnú chvíľu, ale nakoniec som prestal, lebo by som odpoveď ak tak nikdy nenašiel

,,Áno?" povedal s úsmevom na tvári. Toto mi veľmi chýbalo. Ten pohľad na jeho krásny úsmev, ktorý robil ešte roztomilejším už dosť roztomilého človeka

A presne nad tým krásnym úsmevom som sa musel usmiať aj ja. Verím, že každý človek na svete by žiarlil na Harryho kebyže vidí jeho úsmev

Je ako z rozprávky. Akoby mu ho vyčarovala nejaká dobrá víla

Obzeral som si este chvíľu Harryho kým ma z toho pozorovania neprerušil jeho hlas

,,Si v poriadku Lou?" opýtal sa starostlivo Harry. Prisadol si este bližšie ku mne

Konečne sme boli len my dvaja. Len naše dva pári očí, tam kde sa stretli tie jeho zelené s mojimi modrými. Len naše mysle, ktovie, čo behalo po mysli môjmu princovi

Jen naše dve telá, blízko seba. Boli tak blízko a ja som vtedy cítil teplo nie len na mojom tele, ale aj v srdci

Túto chvíľu si budem pamätať do konca môjho života. Nikdy na ny nezabudnem

,,Vieš ako som rád, že si tu so mnou? Síce neviem ako si vedel, že sa tu budem nachádzať, ale som šťastný, že si prišiel. Mal toho toľko na srdci, že neviem kde začať. Asi by som mal úplne od začiatku. Od vtedy, čo sme sa naposledy videli.

Teba neviem kam zobrali. Mna zobrali do väzenia. Bol som tam mesiac a ani som nevedel, za čo. Vraj majú ešte veľa prípadov a tak som musel byť v cele kým sa nedostali na ten môj. Keď nastal súd bol som nervózny. Bál som, sa čo sa stane.

Nakoniec som sa na súde dozvedel, že ma zavreli kvôli znásilneniu maloletej osoby. Bol som tam dva a pol roka. Nejdem ti hovoril ake to tam bolo, lebo by som to asi nezvládol.

Len nedávno som sa vrátil z väzenia. Doma som sa s rodinou cítil dobre, ale naskytla sa mi taká otázka. Čo budem robiť teraz?

Rozhodoval som sa nad prácou, keďže skolu som už dokončiť nemohol. Chcel som si aj niečo nájsť, ale nevedel som nijak premýšľať. Proste som mal dlhodobý block.

Povedal som rodine, že takto už neviem žiť a že musím urobiť určite zmeny. A tak som im navrhol, že pôjdem do Londýna s tým, že si tam nájdem nejaký malý byt a možno nejakú prácu.

A tak som sa vydal na cestu. Mal som pár zástaviek. Buď som si trochu pospal alebo sa najedol.

A to je vlastne všetko, keďže odvtedy si nič nepamätám. A tak neviem ani, prečo tu ležím" povedal som Harrymu a pomaly si začal pamätám všetko až na posledných par hodin. Bolo toho veľa, čo som zažil a nikomu neprajem aby sa dostal do takého problému, v ktorom som bol ja sám