life is not just a fairy tale L.S

9. časť

Ahojte, som tu s novou časťou. Neviem aká dlhá bude, lebo ako som vravela to dnes veľmi nestíham. A chcem sa ešte spýtať čo hovoríte na prezývku grécky boh 😂 mne osobne sa páči, ale chcem vedieť aj vás názor

Louis:
A je tu streda. Deň odchodu do Brazílie. Tešil som sa. Vraj budeme rozdelení hocikto s hocikým. Dúfam, že nebudem s nejakým idiotom. Samozrejme chlapci s chlapcami a dievčatá s dievčatami. Osobne bude pre mňa väčší boj byť na izbe s chalanom ako s babou.

Lúčil som sa s rodinou a išiel som do školy. Na chrbte som mal čierny vak. Kufor som ťahal vedľa seba. Pred bránou ma čakal už Liam a Niall. Do Brazílie pôjdeme lietadlom. Dúfam som, že budem sedieť sám. Či v autobuse, ktorým pôjdeme na letisko alebo už v lietadle. Niall a Liam sedeli pri sebe. Ako vždy.

V autobuse som počúvam hudbu. Mám rád metal. Musel som to mať potichu keďže to všetkých v autobuse rušilo. V lietadle sme každý museli mať dvojicu. Ku mne si nikto sadnúť nechcel. Nejak extra mi to ani nevadí. Bol som rád sám. S nikým som sa nemusel deliť o miesto a nikto ma nevyrusoval

Harry:
Keď sme nastupovali do lietadla Zayn mi povedal, že si sadne k jednému dievčaťu. Vraj sa s ňou chce viac spoznať.

Ako ho už poznám určite im to nevydrží dlho. Zayn nie je veľmi na vzťahy, ale bohužiaľ si to nechcel priznať.

Pozeral som sa po celom lietadle no každý už mal dvojicu. Keď som bol skoro na konci strácal som nadej, že sa niekto objaví a dovolí mi sadnúť si k nemu. Čakali ma posledné sedadlá a ja som konečne zazrel voľné miesto. No to som ešte nevedel pri kom budem sedieť.

Prišiel som blízko k sedadlu a zazrel som tam Louisa. Sedieť pri Louisovi bolo pre mňa utrpením. Vidieť ho bolo pre mňa utrpením. Vždy keď som ho videl zamiloval som sa do jeho krásnych očí. Nevedel som či sa mu mám prihovoriť alebo sa zmieriť s tým, že asi budem na zemi.

Prikláňal som sa k druhej možnosti, ale jedna silná časť svedomia mi hovorila, že za skúšku nič nedám. A tak som pristúpil bližšie a zo mňa vyšlo len ,,Ahoj"

Čakal som na odpoveď, ale on sa ani na mňa nepozrel. Tak som to skúsil znova a trochu hlasnejšie som povedal ,,Ahoj"
Stále ma ignoroval a som sa už naštval a trochu som doň ho štuchol a on sa ako keby z ničoho nič zobudil

,,Môžeš mi povedať čo to kurva robíš?!"
spýtal sa ma naštvane a napínal svoje päste snažiac sa neudrieť ma

,,Pokoj,pokoj len sa pýtam či si tu môžem sadnúť. Všade je už plno a toto je jediné voľné miesto" povedal som pokojne

,,To myslíš vážne? Jasné, že nie. Zem je voľná. Choď na zem a neotravuj" odpovedal a zas sa pozeral z okna

Zo skúseností som sa naučil, že nemám odporovať, lebo väčšinu času som skončil veľmi zle. Či už zlomená ruka, otras mozgu a podobne veci. A tak som mu neodpovedal a sadol som si na zem.

Všetci sa na mňa pozerali ako na idiota. Kašľal som na to pustil som si pieseň. Mal som veľmi rád pop. Hlavne tie smutné piesne. Neviem ako, ale pomohli mi dostať sa z šikanovania a niekoho kto šikanovaniu vie vyhýbať a nemá problém pomôcť ľuďom, ktorí sú šikanovaný.

V lietadle sme boli už dve hodiny a mňa bolelo celé telo. Stále som bol na zemi.

Louis:
Videl som ako chlapec stále sedí na zemi. Moje srdce vtedy pociťovalo ľútosť voči chlapcovi na zemi. Nechcel som mu pomôcť, ale v mojej hlave stále pobehovali vety ako: ,,Choď mu pomôcť"
,,Keď máš aspoň trochu srdce pomôž mu" ,,Nič ti neurobil zaslúži si pomoc"

Nevedel som to zastaviť a tak som sa naklonil na pravý bok a povedal som mu
,,Ak nechceš skončiť s rozbitou hubou tak si sadni a buď ticho"

On na mňa len udivene pozrel a sadol si. Ja som si dal naspäť sluchadká do uší a pustil som hudbu.

Keď som ešte nemal zapnutú hudbu, lebo pesnička začala potichu on povedal  ,,Ďakujem" ja som ho počul, ale tváril som sa, že ho už nepočujem.

V lietadle mi došlo, že ja som sa mu vlastne ešte nikdy nepozrel do očí. A tak som sa len na rýchlo pozrel do jeho očí, ktoré boli vždy otvorené.

Skoro som sa roztopil keď to videl tie oči. Boli tak krásne. Zelené smaragdy, ktoré žiarili od únavy.

Keď sme boli ešte v lietadle som nevnímal hudbu znejúcu v mojich ušiach, ale v hlave som mal stále obraz jeho očí. Tak nádherne. Nedokázal som ani opísať ako som sa vtedy cítil. Potil som sa. Noha sa triasla a ja som bol nervózny. Zjavne si ma všimol aj chlapec vedľa mňa.

,,Si v pohode?" opýtal sa a pozrel sa na mňa. Ja som bol vo veľkom strese a tak zo mňa vyšlo len

,,Hovoril som ti, že na mňa nemáš hovoriť. Nerozumel si" povedal som a zas som sa zahľadel do okna. On už nič nepovedal. Chcel som byť už konečne dole a toho chlapca som nechcel už nikdy stretnúť. Veď ani neviem ako sa v volá.

Keď sme konečne pristáli srdce už tak vo mne nebúchalo ako pred tým. Všetci sme vyšli z lietadla vybrali si kufre.

,,Všetci stojte! Budem hovoriť mená a vy vykriknite ,,tu" keď poviem vaše meno" vykríkla jedna z učiteliek, ktoré boli s nami v Brazílii.

Bolo už veľa mien, ale ani jedno nepatrilo chlapcovi so zelenými smaragdamy.

,,Harry Styles", vykríkla učiteľka a ja už som ani nereagoval ako sa všetci volajú.

,,Tu" vykríkol

Moje oči sa rožiarlili šťastím. Takže Harry. Tak pekne meno. Asi som sa doň ho zamiloval. Nechcel som tomu uveriť, ale moje svedomie hovorilo niečo iné. Rozhodol som sa, že sa mu budem vyhýbať.

Harry:
Prišli sme ku hotelu, v ktorom sme mali byť ubytovaní. Bol krásny. Učiteľky nám prikázali, aby sme im povedali naše mená a ony nám povedia našu izbu.
Moja izba bola s číslom 317.

Odomkol som ju a vošiel som do nej. Táto izba bola hotový zázrak. Všetko bolo tak krásne. Poobzeral som sa po izbe a vošiel som aj do kúpeľne. Bol tam aj balkón. Cítil som sa ako v siedmom nebi. Keď som vyšiel z balkóna na izbe ma čakalo prekvapenie. Na posteli sedel on. Moj grécky boh sexu. Rozhodol som sa, že ho asi budem volať iba Louis. Zastavil som sa a môj dych tak isto.

Pozreli sme sa navzájom na seba a zo mňa vyšlo iba ,,Toto nie" pozeral som sa nan ho a strácal som sa v jeho dokonakych očiach.

,,Kurva" povedal a rýchlo sa postavil pričom sa na mňa neprestával pozerať

Ahojky, dúfam, že sa vám táto časť páčila. Buď rada za vote a koment
Ľúbim vás❤❤💫