life is not just a fairy tale L.S

30. časť

Louis:

Ráno som sa zobudil, s dobrým pocitom na to ako konečne uvidím svojich kamarátov. Posadil som sa na posteľ a z nabíjačky som vytiahol mobil, keďže som mal 100%

Zapol som si wifi a čakal či mi príde nejaké oznámenie. Čakal som dlho no nakoniec nejaké prišlo. Bolo to oznámenie zo skupiny, kde sme boli ja, Niall a Liam

Liam: Louis ty vážne odchádzaš do Londýna?!! To preto sa s nami chceš dnes stretnúť? Veď si mi chýbal tak dlho a teraz odídeš? Louis no tak. To predsa nemôžeš!

Bolo mi smutno keď som čítal tu správu, ktoru napísal Liam. Neviem odkiaľ to vedel, ale ranilo, ma že mu budem tak chýbať. Určite si to prečíta aj Niall a bude robiť paniku. Poznal som ho už dlho a tak som aj vedel, že ma začne odhovárať a podobné veci, ale môj názor nezmení. Keď im poviem prečo odchádzam myslím, si že ma pochopia

Vstal som z postele a urobil svoju rannú rutinu ako vždy. Raňajky, sprcha, ležanie na gauči alebo na posteli. Takto to bolo vždy

____________________

Bol som už na ceste k parku, ktorý sme mali všetci najbližšie. Išiel som trochu skôr aby som si mohol dopredu pripraviť, čo im poviem. Kebyže hovorím len tak spontánne, nedopadlo by to dobre. Zakoktal by som sa, alebo by som hovoril to isté dookola a nikde by to neviedlo

Rozmýšľať som prestal keď sa moje oči zdvihli do hora a ja som videl, že stojím na začiatku parku. Tak dávno som v ňom nebol, ale nič sa tu nezmenilo. Možno je tu trochu visc stromov. To je všetko. Pomalým krokom som išiel cez park a nasával čerstvý vzduch. Spomínal som tu na naše spoločné chvíle s Harrym. Na nás prvý piknik, na to ako sme tu po nociach ležali na deke a ruka v ruke sa pozerali na krásny mesiac a veľa žiariacich hviezd na oblohe. Na to ako mi ležal na hrudi a rozprával o našej budúcnosti. Na to ako budeme mať veľkú rodinu a na našu svadbu. Tieto myšlienky ma dohnali k slzám. Prečo to všetko muselo skončiť? Chcem začať odznova, no neviem či sa mi to podarí aj niekde inde

Keď som prišiel ku lavičke, ktorá bola hlboko v parku, obzrel som sa okolo seba. Lavička bola tam kde nikto nechodil. Tam kde si viete usporiadať myšlienky. Tak kde viete byť sami. Tam kde už vás nič netrápi. Tam kde si môžete len tak vydýchnuť a nič neriešiť. Presne na tom mieste som na nachádzal. Sadol som si na lavičku a čakal kým prídu ostatní

Keď som za sebou počul kroky otočil som sa. Koho iného ako ich som mohol čakať, keďže len oni vedeli o tomto mieste, ale aj tak som bol prekvapený, že vedeli kam majú prísť. Ako prvý bol Liam a tam som sa najprv vrhol naň ho a silno ho objal

,,Ahoj Loui" povedal Liam a tiež ma silno objal

,,Ahoj" povedal som a odtiahol som sa. Druhý bol Niall takže som automaticky išiel ku nemu a tiež ho objal. On si svoju hlavu pritlačil medzi moje rameno a krk. Cítil som ako jeho slzy stekajú po mojej pokožke. Viem, že je Niall emotívny, ale že by plakal len z toho, že ma vidí

Nepovedal mi nič a iba sa so stekajucimi slzami odtiahol. Ja som sa naň ho usmial a išiel som objať aj Eleanor. Ona už dávno plakala. Tiež som ju objal a išiel di sadnúť na lavičku. Všetci si prisadli ku mne. Začínalo byť trápne ticho, ktoré ale prerušil Liam

,,Loui, prečo ideš preč?" opýtal sa a svoju tvár obrátil ku mne

,,Odchádzal len na určitú dobu. Je to preto, lebo som už vhodnú dobu vonku a nie som vo väzení. Za tie dni som rozmýšľal, ale aj tak som nevedel prísť, na to čo bude s mojim životom. Či mám začať pracovať, alebo dokončiť školu. Nevedel som. Snažil som sa no márne. Nevedel som začať odznova. V tomto meste sa mi nedari začať začať nový život. A tak to na určitú dobu skúsim niekde inde. Rozhodol, som sa že pôjdem do Londýna. Samozrejme v mojom novom živote, ktorý si budem budovať budete aj vy akurát ho začínam niekde inde. Neviem či ma pochopíte, ale nechcel byť do konca života, len tým mrzákom, bez práce a byť na obtiaž rodičom. Preto to idem skúsiť niekde inde a dúfať, že sa mi podarí začať odznova" povedal som a El sa na mňa pozerala akoby o ničom doteraz nevedela