life is not just a fairy tale L.S

32. časť

Zatvoril som dvere na aute a posledný krát som ešte zamával všetkým, čo boli vonku a pozerali sa na mňa

Auto som naštartoval a vyrazil na dlhú cestu. Asi o 10 minút na to ako som vyrazil, som musel aj zastať pri hlavnej ceste, keďže som si zabudol nastaviť navigáciu, keďže presnú cestu do Londýna neviem. Nikdy som v ňom ani nebol

,,Konečne" povzdychol som si keď som po dlhej dobe nastavil navigáciu presne tak ako mala fungovať. Mal by som si asi kúpiť novú

Zas som naštartoval auto a pokračoval v ceste

O 4 hodiny neskôr

Bol som už ďaleko on Doncasteru. Nachádzal som sa niekde na diaľnici medzi Doncasterom a Nottinghamom. Aj počasie mi zatiaľ vychádzalo, keďže slnko veľmi pekne svietilo

Bol som hlavne šťastný aj preto, lebo sa nikde nenachádzali kolóny. Nechcelo sa mi v nich čakať. Potreboval som, sa co najrýchlejšie dostať do Londýna

O 5 hodín neskôr

Už som sa na diaľnici nenachádzal. Za to som bol na hlavnej ceste, kde sa nenachádzali skoro žiadne auta, a to mi vyhovovalo. Cesta ma už dosť unavovala a ja som si potreboval na chvíľu oddýchnuť. Mal som pred sebou ešte stále veľký kus cesty. Normálne by som sa mal dostať do Londýna za 9 hodín a to je dosť veľa a tak som aj potreboval nabrať veľa sily na to aby som sa tam aj dostal

Po chvíli som uvidel, že pri ceste sa nachádzajú dve parkoviská. Jedno bolo na tankovanie a druhé len aby ste tam mohli ostať, napríklad ako v mojom prípade, pospať si

Zaparkoval som tam a vypol auto. Nastavil som si budík a na hodinu som mohol zaspať

Moj pokojný spánok prerušil hlasný zvuk budíka. Rýchlo som ho vypol a pozrel sa okolo seba. Vonku už bola skoro tma, no ja som aj tak naštartoval auto a vydal sa zas na cestu

O 7 hodín neskôr

Už len 2 hodiny cesty ma čakali aby som sa dostal do cieľa. Vonku už bolo jasno, ale slnko sa ešte stále netycilo na oblohe

Na diaľnici bolo veľa áut, ale kolóny sa netvorili keďže si každý išiel tak ako chcel. Zapol som si rádio aby nebolo také ticho. Aj keď som bol v aute sám, cítil som také trápne ticho, ako keď je medzi dvoma osobami. Akurát ja som tu bol teraz sám

Harry

Ráno som sa zobudil na zvonenie môjho telefónu. Nechcelo sa mi ho zdvíhať, ale keď som zistil, že mi volá šéf z práce, nemal som na výber a zodvihol to

,,Dobre ráno šéfe" pozdravil som sa unaveným hlasom

,,Ahoj Harry, potrebujem od teba pomoc" povedal a ja som sa zarazil, prečo potrebuje pomoc práve odo mňa. V praci boli aj lepší ľudia ako som bol ja

,,A o co ide?" opýtal som sa šéfa, keď som prestal rozmýšľať o tom, prečo vybral práve mňa

,,Potrebujem niekoho kto by isiel na sluzobnu cestu do Doncasteru, lebo keďže si jediný, ktorý nemá rodinu alebo priateľku, tým tá nechcem nijak uraziť, ale si jediný, ktorý nemá starosti okolo domu alebo rodiny. Všetci ostatní mi povedali, že ma buď ich dieťa narodeniny, ale svadobné cesty a podobne veci. A tak si mi napadol ty. Zvládol by si to?" povedal šéf a ja som potreboval chvíľu času na rozmyslenie. V Doncasteri by mal predsa bývať Louis. Nechcel som ho ísť navštíviť, lebo by ma určite neprijal

,,A kedy by som mal odísť?" otázka, ktorá mi napadla hneď ako prvá

,,Najlepšie by bolo za dve hodiny. Áno viem, že je to veľmi skoro, ale ak by si chcel byť povýšený tak by si mohol ísť" povedal mi milo. Zarazil som sa nad tým, že za dve hodiny už mám niekde ist. Nemám ani zbalené veci

,,Budem sa ponáhľať, ale neviem ci mi dve hodiny stačia" povedal som zneistene

,,Dobre ponáhľaj sa, a ďakujem ti Harry" povedal šéf a zložil. Ja som si rýchlo uvedomil o čo ide a utekal ku šatníku, z ktorého som len vybral veľa vecí s nachádzal ich do kufra

Keď som mal oblečenie už v kufri, išiel som do kúpeľne a urobil zo seba človeka. O pár minút sa mi to podarilo aj keď vlasy som si nejak extra neupravoval. Nemalo to ani význam, kedze moje vlasy už boli dlhé tak som si ich len prehodil na jednu stranu

Keď som dobre vedel tak som vstal o 9:10. Teraz je 10:00, čo znamená, že mám ešte niečo okolo hodinky

Bol som už dosť hladný a tak som išiel do kuchyne a otvoril sivú chladnicku, ktorá bola polepená fotkami mňa a Louisa. Najradšej som mal, tu na ktorej sme boli na útese v Brazílii. Ešte na tom výlete. Bola to prvá fotka, ktoru sme si urobili

Chvilu som sa na ňu usmieval, ale potom mi došlo, že nemám čas a otvoril chladničku

Bolo v nej pár jogurtov a nejaký nedojedený obed z reštaurácie. A keďže som na tej obed, ktorý tam mohol byť už viac ako 5 dní, som si vybral jeden z jogurtov

Otvoril som ho a nasypal tam ešte vločky aby som sa z toho viac najedol. Z chuti som poznal, že jogurt bol malinový. Ten som mal najradšej a tak som si ho vychutnal

Keď som jogurt zjedol, kelímok som odhodil do koša a vošiel zas do izby, kde som sa z pohodlneho pyzama obliekol do skinny jeansov a voľného čierneho trička

Zobral som kufor so sebou a a do ruky som si dal ešte kľúče, mobil a peňaženku

Zatvoril som za sebou dom a vydal sa do garáže, v ktorej sa nachádzalo moje auto. Otvoril som garáž a s nou aj moje auto

Nastúpil som do auta a vyrážal smer Doncaster

Louis

A konečne som tu. Začiatok Londýna. Všetko tu bolo ako v Londýne. Preplnené cesty áut a ľudí, ktorí išli buď do práce alebo na nákupy

Harry

Bol som na kruhovom objazde, keď som oproti sebe uvidel auto, v ktorom som videl mne veľmi známeho človeka

,,Louis!" vykríkol som na celé auto. Bol som si stopercentne istý, že to bol on. V tej radosti som si uvedomil, že sa oproti mne rúti. Nestihol som zabrzdiť a už do mňa z predu narazilo auto a tak isto aj zo zadu

Pomaly som zatváral oči a videl už len tmu

Louis

Zbadal som ako auto vedľa mňa narazilo do ďalšieho auta a ja som chcel zastať. A to som aj urobil, ale narazili do mňa dve autá naraz

Moja hlava narazila do okna a aj do volantu. Zacala ma bolieť hlava a tak som si zatvoril oči a ruku si priložil na miesto kde ma to bolelo najviac

Pomaly som už vôbec nič necítil a tak som zatvoril oči akoby som už mal ísť do neba

Prepáčte, že som to takto ukončila, ale za to lepšie, že budete čakať na ďalšiu časť

Nabudúci by som mala vydať ďalšiu časť

Love yall