Put a Little Love On Me ¦ Pierre Gasly

une

,,Whatever happens
Even when everything's down
I'ma stand tall
I'ma stand tall"

Po nie príliš najlepšom začiatku sezóny si mladý dvadsaťpäť ročný pretekár neprial nič iné, len nabehnúť na starý známy režim, na aký bol zvyknutý. Voľné dni síce miloval, ale už by sa rád vrátil k tomu, čo miloval najviac. Za volant.

Najradšej by celé dni trávil za volantom, no to si vyžadovalo náročný tréning. Predsa len, ovládať taký stroj si vyžadovalo oveľa viac námahy, než si človek dokáže predstaviť. Nie je to len o tom, že si človek sadne za volant, stlačí nejaké gombíky na volante a stlačí plynový pedál k zemi. Nie. Vyžadovalo to namáhavý tréning na ruky, nohy, no najmä na krk. Pri takom vysokom preťažení, aké v zákrutách tento mladý jazdec prežíva, je to nesmierne dôležité.

A presne takýmto tréningom si Pierre práve prechádzal. Pyry, jeho osobný dlhoročný tréner, mu akurát oznámil, že ešte pár cvikov a majú na dnes odcvičené.

„Pyry, občas ťa naozaj neznášam," s lámavou angličtinou, v ktorej sa miešal francúzsky prízvuk, naňho Pierre unavene zazrel.

„Ale neklam, zbožňuješ ma," podpichol ho Pyry späť a kývnutím hlavy mu naznačil, aby daný cvik zopakoval. Pierre na to nič neodpovedal, zaťal zuby a snažil sa čo najsilnejšie tlačiť hlavu do ľavej strany. Po rokoch cvičenia si ešte stále nezvykol na to, aké náročné to dokáže byť.

Výsledky odrážajúce sa na jeho obdivuhodne vypracovanej postave ho však posúvali ďalej. Každý deň prekonával svoje limity. Jeho cieľom bolo vyhrať šampionát a robil pre to všetko, čo bolo v jeho silách. Trápilo ho jedine to, že nedokázal ovplyvniť auto, ktoré ho do cieľa muselo doviezť. Ani rozhodnutia ľudí, ktorí majú jeho budúcnosť v rukách. Na to si však už nechcene zvykol a nesnažil sa s tým bojovať.

Vedel, že robí všetko pre to, aby ich rozhodnutia aspoň v najmenšom ovplyvnil. A mal za sebou skvelých fanúšikov, ktorých si nadovšetko vážil. Ak už pre nikoho iného, robil to pre nich. Nechcel ich sklamať. Ani v najhoršom sne.

Fanúšikovia boli preňho jednou z hlavných inšpirácií dostať sa tam, kde je teraz. Keď videl v televízii ako sedia na tribúnach a podporujú svojho obľúbeného jazdca, povedal si, že raz tak budú podporovať aj jeho. Nevidel sa ako človek, ktorý by podporoval z ich sedadla, už od malička mal veľké sny. A keď mu tento vyšiel povedal si, že teraz už je len na ňom, aby si fanúšikov udržal. Preto ho náročný začiatok sezóny tak veľmi trápil.

Našťastie už len pár dní a bude jazdiť po okruhu Imoly. Tešil sa na to, že nemusí nikam letieť. Zo svojho bytu v Miláne to mal len pár hodín autom.

„Ideš dnes na večeru s Yukim?" Yuki bol Pierrov nový tímový spolujazdec. Nahradil minuloročného Daniila. Bol od Pierra o niekoľko rokov mladší a ešte stále sa s tímom a Pierrom samotným spoznával. Pre Yukiho nie je svet formuly žiadnou novinkou, ale tento prvotriedny, v ktorom sa ocitol tento rok, rozhodne je. Aj to je dôvod, prečo mu chce Pierre pomôcť aspoň v niečom.

Doteraz si pamätá na svoje začiatky v F1, aké to bolo pre neho náročné. Nebyť priateľov a rodiny, len ťažko by zvládol ten nátlak.

Yuki ako japonský pretekár nemá toľko šťastia, aby mohol mať pri sebe stálu podporu rodiny. Áno, môžu si volať, ale to nie je to isté ako osobná podpora. A pri európskych pretekoch to nie je jednoduché zo žiadnej stránky.

„Áno idem, chce, aby som mu ukázal mesto," odpil si Pierre z vody a upravil si spotené vlasy na hlave. „Najprv sa ale musím ostrihať. Toto hniezdo na hlave už neznesiem," prstami si pridržal vlasy vo vzduchu a usúdil, že sú až príliš dlhé. Pyry sa nad ním len zasmial, dobalil veci, ktoré pri tréningu používali a odložil ich na miesto.