Put a Little Love On Me ¦ Pierre Gasly

quatre

Drop top, designer clothes
Front row at fashion shows
"What d'you do?" and "Who d'you know?"
Inside the world of beautiful people

Kto tvrdí, že sa neteší na Veľkú cenu Monaka pravdepodobne klame. Monako patrí medzi najvýraznejšie, najobľúbenejšie a najzaujímavejšie trate kalendáru Formule jeden. Síce nepatrí medzi trate, kde by sa jazdci mohli predbiehať a ukazovať svoju šikovnosť po tejto stránke. Namiesto toho je to ale trať, na ktorú chodí snáď najviac celebritných hviezd, zaujímavých osobností a pôvodní obyvatelia Monaka svoje obydlia radšej prenajímajú než by mali od skorého rána počúvať hlučné motory monopostov.

Je to víkend, kedy si návštevníci Veľkej ceny ulovia viac fotiek so známymi osobnosťami než prechádzkou po slávnom Hollywoode. Dokonca aj jazdci sa na tento víkend vždy tešia. Vždy sú to preteky, ktoré sa rozbehnú už na začiatku týždňa rôznymi spoločenskými akciami s množstvom ľudí, odprezentuje sa tu množstvo značiek, ženy sa predvádzajú v najkrajších šatách, muži zase v smokingoch, z ktorých padajú ženy do kolien. A keď sa začne Veľká cena, nikto nevie, čo sa udeje. Všetky oči sa upriamia na dvadsať monopostov a uzatvárajú sa stávky o tom, kto skončí v kvalifikácii vyššie a kto to nezvládne.

A presne na tento týždeň plný slávnych ľudí, svetiel, hudby, alkoholu - z ktorého mohol mať len pohár, maximálne dva - a zábavy sa Pierre tešil. Sedel pobalený vo svojej obývačke a čakal, kedy mu napíše Pyry, že ho čaká vonku. Mali brať aj Yukiho, ktorý sa so všetkými svojimi vecami napchal Pierrovi do bytu. Nebýval od neho ďaleko, ale doma sa nudil.

Pre Yukiho to bolo všetko ešte stále nové, čo naznačovali aj jeho výsledky. Trápilo ho, že sa nedokázal zžiť so svojím monopostom. Pierre ho upokojoval, vravel mu, že to chvíľu potrvá. Stačí sa len pozrieť na starších skúsenejších jazdcov, ktorí tento rok menili tím. Majú rovnaké problémy ako Yuki. Pre mladého Japonca to však stále bol veľký tlak a nerád trávil čas sám. Aj to bol dôvod, prečo si hľadal byt blízko toho Pierrovho. Aby spolu mohli tráviť viac času a, ak sa nad tým zamysleli, obom to prospelo.

Pierre je človek, ktorý sa snaží vychádzať s každým a inak to nebolo ani s Yukim. Ten sa tomu potešil a teraz sa snažil robiť všetko preto, aby si to u Pierra nejako nepokazil. Či už mimo trate alebo na nej. Nemal sa však čoho báť, Pierre bol chápavý človek a rád mu kedykoľvek pomohol.

„Konečne, poďme," postavil sa Pierre zo svojho veľkého šedého gauča a cez rameno si prevesil ruksak. Yuki šiel za ním a kontroloval, či nič nezabudol.

„Ešte odvezieme Lucette (čítaj Lučete) domov, dobre?" prekvapil obidvoch jazdcov Pyry. Yuki pozeral prekvapene, netušil, o kom je reč. Pierre to však vedel veľmi dobre a na tvári sa mu objavil úškrn. Pyry na neho varovne pozrel, ale rozhodol sa svojmu kamarátovi veriť. Snáď sa nesklame.

„Prajem dobrý deň, ja som Pierre a toto je Yuki," ukázal na ešte stále prekvapeného muža vedľa seba. Podľa Yukiho výzoru by však človek povedal, že je to len chlapec v puberte. Rozhodne nevyzeral na dvadsaťjeden rokov. Hneď potom nastavil ruku, aby mu ňou mohla Lucette potriasť. Tá sa na oboch usmievala a takisto sa im predstavila.

„Tešíte sa do Monaka?" Otočila hlavu na zadné sedačky, kde Pierre s Yukim sedeli. Až teraz si ju Pierre obzrel pozornejšie. Doteraz o nej len počúval, vedel o žene bez mena a bez výzoru, ktorá si pomaly získavala srdce jeho trénera. Mala krátke, po plecia ostrihané, blond vlasy a zelené oči. Nezvyčajná kombinácia, ale práve to ju robilo zaujímavou. Pierre musel usúdiť, že je naozaj pekná a k Pyrymu sa hodí. Aspoň výzorovo určite. Jeho typ však nebola.