Put a Little Love On Me ¦ Pierre Gasly

huit

„To sa musím až od Pyryho dozvedieť, že si prespala u Pierra? Vážne si mi to nepovedala?" Anna ešte len vošla do obývačky, kde plánovala stráviť dnešný večer.

„Ahoj, Lucette. Aj ja ťa rada vidím," snažili sa zmeniť tému, no ako poznala svoju kamarátku, nepodarí sa jej to.

„Ahoj, ahoj. Takže..?" Lucette sedela na gauči s nadvihnutým obočím a čakala na novinky, o ktoré bola takmer ukrátená.

„Pierra som stretla náhodou, keď som bola von s tým idiotom, o ktorom som ti hovorila." Usadila sa vedľa kamarátky a premýšľala nad jednoduchou a skrátenou verziou celého príbehu. Hoci vedela, že skôr či neskôr z nej Lucette vytiahne každý jeden detail. Na to však potrebovala minimálne jeden pohár vína.

Lucette ako by jej čítala myšlienky, postavila sa a obom naliala pohár ružového vína. Ich obľúbeného. Štrngli si a Lucette znova vyzvala svoju mladšiu kamarátku, aby pokračovala vo vysvetľovaní.

„No.. vieš, aká som v neznámych situáciách a keď sa niečo pokazí alebo sama niečo popletiem." Obidve kamarátky sa zasmiali pri spomienke na všetky možné situácie, do ktorých sa Anna pre svoju paniku dostala. „Tak aj vtedy som na tom bola podobne a ako najväčší idiot som vrazila priamo do Pierra. Vďaka bohu, že to bol práve on. Kto vie, kde by som skončila, ak by som vrazila do niekoho iného.." pri tejto myšlienke sa Anna znechutene striasla a Lucette pokrútila nosom.

„Vysvetlila som mu, že si neviem spomenúť na adresu, on mi ponúkol, že môžem u neho ostať, kým nespomeniem a ráno ma s Pyrym odviezli domov. Všetko." Nadvihla ruky na znak ukončenia témy a v kútiku duše dúfala, že to zaberie. Nezabralo.

„Asi nevieš, s kým sa rozprávaš. Máš posledný deň na porozprávanie mi detailov, takže hovor. Inak ťa nepustím domov." Anna na ďalší deň totiž odchádzala domov na Slovensku a vrátiť sa mala až koncom augusta pred začiatkom nového semestra. Povzdychla si a pustila sa do rozsiahlejšieho vysvetľovania. Pri myšlienke na odchod domov posmutnela, hoci sa domov tešila. Neodchádza síce na dlho, ale Lucette, Luca, dokonca aj tí dvaja športovci, jej budú chýbať.

„Narazila som doňho a nejako som zo seba vyklopila, že som zabudla svoju adresu. Myslela som, že sa bude smiať, no namiesto toho mi povedal, že nebýva ďaleko a môžem ostať u neho, kým si nespomeniem. Alebo aspoň kým sa neupokojím. Nezabudol dodať, že nechce, aby to vyznelo divne. Je to džentlmen," jemne sa pousmiala a Lucette ju zvedavo sledovala. Na tvári sa jej objavil veľavravný výraz, ale nepovedala ani slovo.

„Tak sme teda šli k nemu, ja celý čas vo vlastnej hlave, ako zvyčajne.. Vtedy mi povedal, že nehryzie a nemusím sa ho báť. Alebo niečo v tom zmysle." Obe kamarátky sa nad tým zasmiali. Predstava hryzúceho Pierra ich obe pobavila. „No a uňho doma som viac-menej len sedela na gauči a snažila si spomenúť na moju adresu. Bez šance, nepodarilo sa mi to. Ale ak by sa mi to aj podarilo, Pierre by ma v takom čase asi ani nepustil samú domov." Lucette sa nad Pierrovými skutkami usmiala a ani na sekundu jej z tváre neschádzal výraz, ktorému rozumela zatiaľ len ona sama.

„Ukázal mi, kde budem spať, požičal mi tričko a kraťasy na spanie, ponúkol sprchu.. nie spoločnú, ty krava," Anna videla ako sa Lucette začala uškŕňať a rýchlo ju buchla po ruke, na čo sa obe rozosmiali. „Počkal, kým sa osprchujem, potom tam šiel zrejme aj on, poprial mi dobrú noc a viac sa nič nestalo." Pokladala to za hotovú vec, dokončenú tému. Očakávala, že zbytok už jej Pyry povedal.

„No nie, nie, nie. A čo ráno?" Lucette krútila hlavou a naznačovala Anne, aby pokračovala v rozprávaní. Tá si pri spomienke na ranný pohľad na Pierre zahryzla do spodnej pery a snažila sa to zakryť úsmevom, no kamaráta ju veľmi rýchlo prekukla. Musela jej teda vysvetliť svoj úsmev, bez vynechania detailov.