Put a Little Love On Me ¦ Pierre Gasly

onze

„Čo celý deň vymýšľaš?" Pierrovi už začínalo liezť na nervy neustále otáčanie sa jeho trénera. Prišiel mu akýsi nervózny, ako keby ho niekto sledoval alebo niečo podobné. Pyry sa takto nezvykol správať.

„Prečo?" Znova sa obzrel okolo seba a hneď potom skontroloval telefón.

„Stále sa otáčaš a kontroluješ telefón. Deje sa niečo?" Stál s rukami založenými na hrudi a čakal, kým si pobalí všetky veci, ktoré mal so sebou. „Tam máš ruksak," ukázal Pierre rukou k ruksaku, keď sa Pyry znova začal obzerať okolo seba. Naplánovať prekvapenie bolo preňho oveľa stresujúcejšie než si myslel.

„Nič sa nedeje. Čo by sa malo diať?" Tréner mladého športovca by bol najradšej keby už bolo všetko za ním. Dokonca už niekoľkokrát oľutoval svoj nápad. Mohol vymyslieť niečo lepšie. Niečo, kde by mal viac času a priestoru na prípravu. Takto musí naozaj improvizovať.

„No to mi povedz ty. Správaš sa úplne divne." Pierre začínal strácať trpezlivosť a premýšľal, že svojho trénera nechá na trati a on odíde do hotela sám.

„Len neviem nájsť nejaké papiere. Asi ešte chvíľu potrvá, kým ich nájdem. Kľudne choď do hotela, ja prídem s niekým z tímu. Nezabudni o siedmej na večeru." V rýchlosti sa s Pierrom rozlúčil a bol vďačný, že jeho zverenec je občas neskutočne netrpezlivý a dokáže byť potom rovnako otravný a podráždený.

Anna ešte sedela na tribúne a pozorovala boxy. Aby to nevyzeralo dive, pridali sa k nej aj chalani. Dominika jej zatiaľ odbehla po nejaké oblečenie a kozmetiku. Keď Anna videla, ako sa Pierre lúči s ľuďmi z tímu, rozhodla sa zavolať Pyrymu. Nemali presne určené miesto stretnutia, ale bola si istá, že on niečo vymyslí. Hlavne aby sa nestratila.

„Som na tribúne, kam mám prísť?"

„Zíď dole, pošlem po teba niekoho z tímu." Niekoho z tímu. Prečo do Pyryho bláznivého plánu nezatiahnuť ešte viac ľudí, však? Nervózne, zvierajúc lem trička zišla Anna k okraju tribúny a čakala ta na hocikoho v bielom alebo modrom tričku s logom AlphaTauri.

Po chvíli zbadala vysokú štíhlu brunetu ako na ňu máva. Už z diaľky bolo vidieť jej veľký úsmev. Anne bola sympatická.

„Ahoj, som Daniella. Podlez to a poď so mnou," s veľkým úsmevom ukázala Anne kadiaľ má ísť. Tá sa po krátkom a rýchlom predstavení hneď pridala k brunetke. Daniella ani na chvíľu nezaváhala a vybrala sa späť k boxovej uličke.

„Toto budeme musieť preliezť, ale nie je to nič strašné. Je to rýchlejšie ako to celé obchádzať." Jej optimizmus aspoň trochu pomáhal nervóznej Slovenke. S vakom na chrbte sledovala ako Daniella preskočila na druhú stranu a s pomocou niekoho ďalšieho z tímu spravila to isté. Kto každý, preboha, o nej vie?

„Už si ju prevezmem, ďakujem Dan, máš to u mňa." Pristúpil k ním Pyry s ruksakom na chrbte.

„To teda máš. Užite si čokoľvek, čo plánujete. Verím, že sa ešte uvidíme," pozrela na Annu, ktorá sa na ňu usmiala. Ďalšie stretnutie jej momentálne nedokázala sľúbiť. „Majte sa," Daniella na nich zamávala a niekam odbehla.

„Nevedel som ako sa zbaviť Pierra. Našťastie je v sobotu vždy nervózny a chcel ísť čím skôr do hotela." Vysvetľoval Anne zatiaľ čo kráčali k autu, ktoré ich malo dopraviť k hotelu. Vďaka tričku, ktoré jej dnes Pyry dal nemali problém s ľuďmi pred hotelom. Mysleli si, že Anna patrí k tímu a tým pádom ju nebudú nijako riešiť. Snáď.

„Nervózny?"

„Nikdy nie je úplne spokojný s tréningom a kvalifikáciou a myslí si, že čím skôr odíde, tým skôr príde nedeľa a tam bude lepší," prekrútil Fín očami nad správaním mladého Francúza, „ale neboj sa, akonáhle zbadá jedlo, je z neho iný človek." To bude teda zaujímavý večer.