Put a Little Love On Me ¦ Pierre Gasly

dix

Prvý víkend v Rakúsku nevyšiel Pierrovi podľa predstáv. Znova to boli preteky, ktoré sa mu nepodarilo dokončiť. Neostávalo mu však nič iné, než zlý výsledok hodiť za hlavu a sústrediť sa na ten nadchádzajúci. Čas strávený v motoršporte ho naučil, že sa nesmie dlho sústrediť na jedny preteky, pretože stratí motiváciu do tých ďalších.

Počas takýchto týždňov, kedy mal viacero veľkých cien po sebe bolo pre neho najlepšie zahodiť výsledky za hlavu. Vedel sa k tomu všetkému vrátiť neskôr. Niekedy, keď nemusel šoférovať jeden z najrýchlejších strojov v motoršporte.

Počas tréningov sa snažil najviac ako vedel, len aby mohol byť v kvalifikácii ešte lepší. Čím vyššie sa umiestni v sobotňajšej kvalifikácii, o to lepšie sa mu bude štartovať v nedeľu. Ak sa, samozrejme, znova niečo nepokazí a aj dobré umiestnenie bude úplne zbytočné. Také situácie ho dokázali neskutočne frustrovať a potom si svoj hnev vybíjal na každom, kto mu prišiel do cesty. Najčastejšie to bol práve jeho tréner, Pyry.

Ten mu však od piatku prišiel akýsi vzdialený, ako keby sa sústredil na niečo úplne iné. Pierre sa pre tentokrát rozhodol, že to nebude riešiť, už tak mal plnú hlavu svojich myšlienok a starostí. Ak Pyry bude chcieť, aby Pierre vedel, na čo myslí, hneď by mu to povedal.

„Pierre, podpíšeš to?" Strčil mu do rúk zopár tímových tričiek a nejaký papier. „A na ten papier napíš nejaký odkaz." Pierre pozrel na svojho Fínskeho trénera a uvažoval, či to má v hlave úplne v poriadku. Väčšinou podpisovanie fanúšikovských vecí riešili ľudia z tímu, ktorým za to platili. Aj by si pomyslel, že sa Pyry snaží dievčatám uľahčiť prácu, ale tie stáli opreté o stenu a veselo o niečom diskutovali. S nadvihnutým obočím teda sledoval svojho trénera, ktorý si každú chvíľu kontroloval telefón.

„A aký odkaz akože? Si mám vycucať z prsta pre koho?" Pyry nad jeho otázkou len prekrútil očami.

„Nemusíš tam písať osobné venovanie, to sa vyrieši neskôr. Napíš tam len niečo od srdca, čo ju poteší," okamžite si prstami pritlačil na oči, čo bolo u Pyryho znakom, že prezradil niečo čo nemal. V tom momente mal celú Pierrovu pozornosť.

„Ju? O koho ide?"

„To teraz nerieš. Všetko sa dozvieš v správny čas." Zobral od neho podpísané veci a zmäteného Pierra nechal len tak stáť v strede boxov. Ten nad ním nakoniec len pokrútil hlavou a išiel za svojimi mechanikmi. Mal s nimi o čom diskutovať.

Pyry medzitým s podpísanými suvenírmi a siedmimi lístkami kráčal k zátarasám prvej zákruty. Pri počte ľudí, ktorí ho tu poznali dosť riskoval, ale potreboval to vybaviť sám. Tímovú šiltovku si stiahol najnižšie ako sa len dalo, no ani to mu príliš nepomohlo. Niekoľko ľudí ho spoznalo a žiadali si od neho spoločnú fotku. Ak sa im nepodarí ukradnúť si moment s jazdcom, aj jeho osobný tréner je úspech. Vďaka tomu však Anna presne vedela, kde ho nájde. Tam, kde je najväčší hluk a najväčšia skupina ľudí.

Počkala, kým sa niekoľko ľudí s Pyrym odfotilo a až tak pristúpila k zátarasám.

„Pyry?" Pozrel na ňu s úsmevom, pripravený odpovedať ďalším fanúšikom. Našťastie to nebolo tak dávno čo ju videl a spoznal ju bez problémov.

„Ahoj, poď bližšie, prosím ťa," mávol na ňu rukou a Anna sa pomedzi ľudí nejako pretlačila až úplne k okraju.

„Rád ťa vidím," venoval jej úprimný úsmev, ktorý mu okamžite opätovala. Pri Pyrym to inak ani nešlo.

„Aj ja teba."

„Toto je pre teba," s menšími problémami jej cez plot prestrkával podpísané tričko a v duchu si ďakoval, že nezobral aj šiltovku, pretože netušil ako by jej ju podal. Museli by sa asi stretnúť niekde inde. „A toto tiež," s úsmevom jej nakoniec podal aj nejaké papiere.