Put a Little Love On Me ¦ Pierre Gasly

treize

„Neverím, že si ešte len teraz prišla a už znova odchádzaš. Stále mi príde, že sme sa videli strašne málo," Kaťa, Annina najlepšia kamarátka jej vyčítala predčasný odchod späť do Talianska. Anna dostala pozvánku na oslavu Lucových narodenín a nemohla si ju nechať ujsť. V kútiku duše dúfala, že sa tam objaví aj istý modrooký pilot z Formule jeden, ktorého mikina jej doteraz zdobí opierku stoličky v izbe.

„Lebo je to aj pravda. Väčšinu času si trávila s Peťom," dvihla dohora otočené dlane ku hlave, aby potvrdila svoju pravdu. Peťo jej nevadil – bol to milý chalan, pre Kaťu ako stvorený. Od ich prvého stretnutia videla, že je pre jej najlepšiu kamarátku ten pravý. Aj tak ju však mrzelo, že si na ňu nedokázala nájsť čas a stretnutia s Peťom trochu obmedziť. Nevídavali sa tak ako keď ešte Anna študovala na Slovensku a Kaťa si na to akosi príliš rýchlo navykla. Nastaviť si v lete čas pre oboch, bolo pre ňu preto náročné.

„Mala som na to podstatný dôvod," pousmiala sa, no tón, ktorým to povedala naznačoval, že zatiaľ kamarátke nič viac nepovie. Anne táto jej tajnostkárska stránka veľakrát liezla neskutočne na nervy. Často sa stalo, že sa novinky nakoniec dozvedela ako posledná, pretože Kaťa zabudla, že jej to nepovedala.

„Tak sa nesťažuj, že sme spolu trávili málo času. Lucovu oslavu nesmiem zmeškať a potrebujem si ta zariadiť nejaké veci na najbližšie mesiace. Keď som odchádzala, nemala som v rukách rozhodnutie od oboch škôl, takže.. musíš to pochopiť," skľúčene pozrela na kamarátku a hľadala v nej oporu. Koniec koncov, neboli najlepšími kamarátkami od škôlky len preto, aby ich rozhádali maličkosti. „A.." pozrela na stoličku, cez ktorú mala prevesenú Pierrovu mikinu. „..potrebujem ju vrátiť," mykla hlavou smerom k stoličke. Toto gesto spôsobilo Kati obrovský úsmev na tvári.

Bola rada, že sa jej kamarátka konečne otvára aj niekomu inému než sú jej najbližší ľudia. Z Anninho rozprávania si spravila obraz o dokonalom Pierrovi a vďaka fotkám na sociálnych sieťach si túto domnienku o ňom aj potvrdila. Ak by bola stále taká prchká povaha ako v puberte, už dávno by mu písala výhražnú správu týkajúcu sa všetkých možných verzií jeho vraždy, ak ublíži jej najlepšej kamarátke. Anna ju však ešte predtým než jej o ňom čokoľvek povedala, upozornila, že nič také nesmie spraviť.

„Takže nejde ani tak o Lucovu oslavu ako o Pána Francúza?" s pravidelne nadvihovaným obočím sa uškŕňala. Anna po nej hodila prvý vankúš, ktorý sa jej dostal od ruky, no Kaťa ho bez problémov odrazila.

„Si sprostá, vieš o tom?" Obe kamarátky sa smiali. „Nejde oňho, teda.. možno trochu. Zaujal ma a budem rada, ak ho stretnem. Ale vyhľadávať sa ho nechystám. Mikinu mu nechám u Lucette a tá mu ju vráti cez Pyryho." Akosi zabudla, že kde je Pyry, tam je väčšinou aj Pierre a tým pádom ho ani nebude musieť vyhľadávať.

„Hovor si čo chceš. Dúfam ale, že keď v septembri prídem, zoznámiš nás."

„Pokiaľ s ním budem v kontakte a nebude niekde vo svete, možno." Začala premýšľať nad tým, ako by Pierrovi vysvetľovala, prečo sa s ním chce Kaťa zoznámiť. A ako by sa pri ňom správala Kaťa. Skôr ako ich zoznámenie vymyslí celý zoznam výhovoriek, pre ktoré ich zoznámiť nemohla.

Po hodinách strávených rozprávaním sa o hocičom a jeden a pol fľaši červeného vína sa Kaťa pobrala domov. Lepšie povedané – prišiel pre ňu Peťo, inak by šla domov asi do rána. Odmietala si to priznať, no červené víno na ňu pôsobilo oveľa silnejšie než iný druh vína. Už len preto, lebo bolo jej obľúbeným, keďže to s ostatnými v minulosti dosť prehnala a nemohla ich ani cítiť. Vlastne bolo jediným vínom, ktoré dokázala vypiť.

Anna sa po odchode kamarátky pobrala do sprchy s myšlienkou na blížiaci sa spánok a let na ďalší deň. Dúfala, že nebude mať silnú opicu. Letieť s opicou by bolo pre ňu príliš náročné a asi by bola schopná si let aj preložiť.