Fateful Holidays - Series 2 [Ian Somerhalder] ✔

1. Chapter

Nechce sa mi veriť, že už je to rok čo som spoznala Iana. Za tento rok som toho prežila pomaly viac ako za celý svoj život. Zažili sme si spolu pár ťažkých chvíľ, ale aj kopu pekných.

Po tom čo som s Ianom odišla z Anglicka, prosil ma aby som sa nasťahovala k nemu. Nechcela som ale, aby hneď o mne písali že idem len za jeho peniazmi a neviem čím ešte, tak som sa rozhodla že keď budem v LA tak budem u Nikki v jej novom byte.

Áno Nikki. Tá za tých pár mesiacov čo som ju nevidela oficiálne začala chodiť s Paulom a k tomu prijala ponuku od Kevina. Stala sa z nej nová hviezdička TVD castu. V práci sa jej dobre darilo a tak si  prenajala byt v LA, kde bývala keď zrovna nenatáčala v Atlante. 

Od vtedy čo som prišla do Ameriky trávim veľa času s ostatnými v Atlante pri natáčaní, kde trochu vypomáham Kevinovi v produkcii. Táto práca ma fakt baví aj keď Kevin mi toho niekedy naloží na plecia až moc, ale som vďačná že ma vzal do týmu. Aspoň popri práci môžem tráviť viac času s Ianom.

Aj dnes sa natáča a všetci sú na pľaci a makajú  ako fretky. Tiež by som sa už mala pustiť do svojej práce. Vzala som si teda všetky svoje podklady a vyšla na terasu, kde som sa usadila k voľnému stolu. Chvíľu som študovala papiere, ktoré som mala skontrolovať a potom si zapla notebook a prihlásila sa na net. 

Pred časom som založila na Twitteri účet pre fanúšikov, kde som im písala nejaké novinky z natáčania a zo života ich obľúbencov. Samozrejme hneď po prihlásení som si našla fúru správ a medzi nimi mala aj správu od mojej sestry. Rýchlo som otvorila poštu, lebo som bola zvedavá aké ma pre mňa novinky.

„Ahoj sestrička. Mám pre teba obrovskú novinku. Bradley ma požiadal o ruku <3.“

„Čo? No páni. Chlapec sa nejak poponáhľal. Veď ste není spolu tak dlho a na svadbu máte ešte čas. Alebo o niečom neviem?“ Tak týmto ma odrovnala. Fakt sa s ňou teším, ale aj tak si myslím že majú čas na manželstvo.

„Nie, nie som tehotná. Ak narážaš na to. Proste si ma chce vziať. A čo ty s Ianom? Kedy bude svadba?“

„Čo na to povedala mama?“ Spýtala som sa jej pričom som odbočila od témy, ktorá sa týkala mňa a Iana.

„Nič!! Momentálne ignoruje už aj mňa. Ja fakt neviem čo sa s ňou stalo. Je nejaká divná. Ale otec bol rád.. Pýtal sa aj na teba. Chýbaš mu.“

„Aj vy mi všetci moc chýbate. Dokonca aj mama.. aj keď sme sa rozišli v zlom. Niekedy mám také nutkanie vrátiť sa za vami.“ Keď som jej odpisovala, hneď ma začali páliť slzy v očiach. Tu mám všetko po čom môžem túžiť, lebo Ian by mi zniesol aj modré z neba.. ale jednoducho chýba mi rodina.

„Wey deje sa niečo s tebou a Ianom?“

„NIE!!“

„Tak čo sa deje?“ Vyzvedala ďalej.

„Nič. Anet už musím ísť pracovať. Ešte sa ti ozvem. Pozdrav Brada a otca. Mám ťa rada. Pá.“ Poslala som jej to a hneď sa odhlásila a vypla notebook.

Šla som sa kúsok prejsť a nakoniec zakotvila pri mojom obľúbenom strome, kde som si sadla a chvíľu sledovala natáčanie. Trochu som sa zamyslela, keď ma zozadu niekto objal a mne od ľaku až vyleteli ruky.

„Kriste Ian! Ak ma chceš dostať na psychiatriu, alebo rovno do márnice tak to povedz rovno a neľakaj ma. Nevieš že ľudia v takomto stave sa nemajú strašiť?“

„V stave? Zlatko chceš mi povedať že si..??“

„V stave zamyslenia?? Bola som, ale už si ma vyrušil.“ Zasmiala som sa.. čo si prepána myslel. Dúfam že nie, že som tehotná. Niee týmto som si už prešla a zatiaľ som není pripravená sa k tomu znova vracať.

„Ty potvora.“ Zasmial sa a silno si ma pritiahol k sebe.

„Ian?“

„Hmm?“

„Rozmýšľala som..“

„A nebolelo to?“ Zasmial sa.

„Háá no tak díík.“ Zasmiala som sa s ním, ale pri tom ho buchla.

„Nie zlatko žartujem. Pokračuj. O čom si rozmýšľala?“

„Chcela by som ísť po lete ešte študovať. Pozri to čo tu robím zvládam a ešte mám aj dosť voľného času. Chcela by som to využiť a ísť ešte študovať. Už mám aj vybratú jednu školu v LA.“

„V LA? Veď to skoro vôbec nebudeme spolu, keď ja som stále tu.“

„Zlatooo.. pozri veď budem aj tu, keďže budem stále pracovať pre Kevina a cez víkendy si aj ty v LA. Nemusíme byť predsa spolu nonstop a ešte máme celý mesiac čo môžeme stráviť spolu, kým nastúpim do školy.“

„Ešte sa o tom porozprávame. A teraz mi povedz čo ťa ešte trápi. Vidím ti to na očiach.“ Vzal mi tvár do dlaní a tým ma prinútil sa mu pozrieť do očí.

„Nič.“ Zaklamala som mu. Nechcem aby vedel, ako veľmi mi chýba moja rodina. Pozrel na mňa zo dvihnutým obočím. „Naozaj.“ Povedala som mu a pritiahla sa bližšie k nemu, aby som ho mohla pobozkať.

„Hej Wendy. Môžeš na slovíčko?“ Nakoniec nás vyrušil Kevin.

„Musím ísť pracovať.“ Povedala som mu, ešte raz ho pobozkala a potom som sa neochotne pobrala za Kevinom.