Fateful Holidays - Series 2 [Ian Somerhalder] ✔

24. Chapter

PREDPOSLEDNÁ ČASŤ!!!

**********************************************************************************

V lietadle som si odložila svoje veci a posadila sa na svoje miesto k oknu. Čakal nás dlhý let, tak som si zapla mp3 a chcela si pospať. Dlho mi to ale nevydržalo, lebo mi zrazu niekto stiahol slúchadla z uší.

„Jay čo to...?“ Pozrela som jeho smerom, ale nebol to Jason. „Ty?“

„Ahoj Wendy.“ Pozdravil ma a sadol si vedľa mňa.

„Čo tu robíš?“

„Letím do Londýna.“

„A prečo sedíš na Jasonovom mieste?“

„Vymenili sme sa, aby sme sa mohli my dvaja porozprávať.“

„Načo? Nepovedal si mi včera čo si chcel?“

„Chcem len vedieť pravdu. Je to všetko naozaj tak? To čo si mi povedala včera?“

„Čo myslíš?“

„Naozaj ty a ja..?“ Prikývla som. „Wendy prosím prepáč mi, ako som sa správal.“ Prosil ma. Zrazu ma ale niečo napadlo.

 „Ako si vlastne vedel, že poletím týmto lietadlom?“

„Nechcem na nikoho žalovať, ale dostal som menší typ.“ Vysvetlil a ukázal cez uličku, kde sedel Jason.

„Ja ho prerazím.“

„To nerob. On za to nemôže. Len chcel pomôcť. Vieš včera, keď si odišla sa do mňa hneď pustili Paul s Nikki a...“

„Čo spravili? Veď som im vravela...“

„To je teraz jedno. Proste, potom som trochu premýšľal o tom čo si mi povedala a uvedomil si, že som sa správal ako totálny blbec. Chcel som ti zavolať, aby sme sa stretli a porozprávali, ale Mike ma varoval, že mi nebudeš dvíhať, tak mi Nikki dala číslo na Jasona.“

„A teraz si čo od tohto sľubuješ?“

„Ja viem, že sa na mňa hneváš. Máš na to plné právo, lebo som nemal povedať to čo som povedal. Ale vážne ma to moc mrzí. Prosím prepáč mi to.“

„Ian ja...“

„Začneme od začiatku a všetko bude ako pred tým.“

„Ian ja po tom všetko čo sa stalo nedokážem, len tak pokračovať ďalej starým životom a tváriť sa že je všetko v pohode. Potrebujem čas.“

„Ale..“

„Nie. Prosím nechajme to tak.“ Vstala som a šla za Jasonom, aby sa so mnou vymenil. Najskôr protestoval, ale potom vstal a išiel si sadnúť na moje miesto k Ianovi.  Ja som sa posadila na to jeho a zapla si hudbu. Nejak sa mi podarilo zaspať a zobudilo ma až keď letuška hlásila, aby sme sa pripútali, lebo budeme pristávať. Po pristáti som si vzala svoje veci a s Jasonom sme sa pobrali do letiskovej haly, no Ian nás hneď dobehol.

„Wendy..“ Začal a ja som naňho pozrela, ale Jason ho prerušil.

„Hej kámo, nechaj to dnes už tak. Sám vidíš, že to nemá zmysel. Daj jej nejaký čas a ona sa ti ozve aj sama. Uvidíš ona to....“ Ešte mu niečo vravel, ale ja som ich už nevnímala a išla si vziať svoj kufor.

Keď sa ku mne pridal aj Jay zamierili sme si to k východu. Ešte raz som sa otočila za Ianom a potom už vyšla von. Taxíkom sme sa doviezli k Jasonovi domov, kde nás už vonku čakala jeho mama.

„Vitajte deti.“ Pozdravila zvesela a hneď nás viedla dnu. „Aký ste mali let?“ Vyzvedala.  

„Dlhý, ale dalo sa to vydržať.“ Usmiala som sa. „Ďakujem vám, že som sem mohla na sviatky prísť s Jasonom.“

„Zlatko nemáš za čo ďakovať. Ty si tu vždy vítaná. Ak si chcete po ceste oddýchnuť, tak už máte izby nachystané. Jason zlatko vezmi Wendy tašku do izby.“

„Jasné mami. Vďaka za všetko.“ Objal ju a potom sme zamierili do izby. Zložila som si veci a išla som si dať sprchu, lebo som bola úplne stuhnutá s toľkého sedenia. Keď som bola dostatočne uvoľnená vyšla som von a natiahla na seba pohodlné domáce oblečenie. Zišla som dole, kde som sa ešte zvítala z Jasonovým otcom a bratom a sadla si na pohovku. Celý večer sme strávili s nimi a rozprávali im zážitky z LA. Jayová mama ostala dosť prekvapená, keď som jej povedala, že čakám bábo, lebo si to zrejme pod tými voľnými vecami nevšimla, ale tešila sa so mnou.

„Ale niečo ťa trápi.“ Poznamenala, keď sme zostali chvíľu samé.

„Nie, to sa vám len zdá.“ Zaklamala som jej. Pravdou je že stále som myslela na Iana a na to čo povedal. Strašne som túžila byť teraz s ním a zabudnúť na všetko, ale zároveň som sa bála že príde zas niečo čo nás rozdelí.

„Naozaj?“

„Vážne. Nerobte si starosti.“ Usmiala som sa na ňu.

Neskôr som sa ospravedlnila že som unavená a šla som do svojej izby. Prezliekla som sa do pyžama a sadla som si k oknu na parapetnú dosku a zakryla sa dekou. Trochu som premýšľala čo mám ďalej robiť a pri tom som sledovala ako vonku sneží, keď zrazu niekto zaklopal.

„Áno?“ Spýtala som sa a dnu nakukol Jason.

„Môžem?“

„Jasné poď ďalej.“

„Wendy čo sa deje?“

„Nič, len premýšľam.“

„Ian?“

„Hej. Čo iné? Neviem čo mám robiť.“

„Počúvaj čo ti vraví srdce a na všetko okolo sa vykašli.“

„Tebe sa to povie.“

„Na tom není nič ťažké.“ Usmial sa. „Ale dobre nechajme to tak. Ja som len chcel vedieť, že kedy chceš ísť za Anet?“

„Zajtra. Už som jej písala, že prídeme.“

„Fajn. Tak ťa nechám. Oddýchni si. Uvidíme sa zajtra.“ Povedal mi a odišiel z izby.

Zhodila som zo seba deku a presunula sa do postele. Chvíľu som sa prehadzovala, lebo som nevedela ako si mám ľahnúť, ale nakoniec ma zmohla únava a ja som zaspala.

Ráno som sa zobudila dosť skoro a tak som si myslela, že všetci ešte spia. Šla som do kúpeľne, kde som sa opláchla a zamierila som si to do kuchyne aby som sa napila. Na moje prekvapenie som tam už natrafila na Jasonovú mamu, ktorá už chystala raňajky.

„Dobré ráno.“ Pozdravila som ju.

„Aj tebe zlatko. Dáš si niečo špeciálne?“ Spýtala sa ma s úsmevom.

„So mnou si vôbec nerobte starosti. Stačí mi iba voda.“

„Z vody sa nenaješ. Musíš nakŕmiť aj svoje bábätko.“  Karhala ma s úsmevom a hneď mi nakladala na tanier raňajky.

Postupne sa pridali aj ostatný a spoločne sme sa najedli. Po raňajkách sme sa s Jasonom išli nachystať a odišli sme ku Anet. U segry nám otvoril vysmiaty Bradley, ktorý ma hneď vyobjímal a hneď nás viedol do obývačky odkiaľ sa ozývali hlasy.

„Kto tu ešte je?“ Bola som zvedavá.

„Poď a uvidíš.“ Už som sa. Viac som sa nepýtala a šla za ním, no vo dverách som sa zasekla, keď som uvidela kto sedí na pohovke.

„Segrááá.“ Rozbehla sa ku mne Anet, aby ma objala a úplne ignorovala moju reakciu..