Fateful Holidays - Series 2 [Ian Somerhalder] ✔

6. Chapter

Po pristáti v LA bolo už dosť neskoro, tak sme sa vybrali rovno ku mne do bytu.. teda ku Nikky do bytu.. Zložili sme si veci a ja som Mikovi navrhla nech na noc ostane a on nakoniec súhlasil. Za celý deň som toho už mala fakt dosť a bola som strašne unavená, tak som Mikovi rýchlo ustlala na gauči a šla si tiež ľahnúť. Ráno ma prebudilo štrnganie riadu, tak som sa pozberala z postele, obliekla si župan a vybrala sa do kuchyne.

„Bré ránko. Čo ty tu prosím ťa stváraš?“ Pozdravila som Mika.

„Ahoj. Prepáč. Nechcel som ťa zobudiť. Chcel som ťa prekvapiť a spraviť ti raňajky, ale jaksi mi to nevyšlo, lebo tu nie je moc potravín.“ Smutne sa usmial.

„S Nikki sme vedeli, že tu dlho nebudeme tak sme nerobili zásoby. To čo tu bolo zrejme zjedli chalani, keď tu boli naposledy.“ Zasmiala som sa. „Asi jediné čo tu nájdeme budú cereálne lupienky, ale aj tie budeme jesť na sucho keďže nemáme ani mlieko.“

„Skočím do obchodu?“ Pozrela som naňho zo zdvihnutým obočím. „No čo? Aj ja som len obyčajný smrteľník a chodím nakupovať.“ Zasmial sa.

„Nie počkaj skočím o poschodie nižšie k susede požičať.“ Povedala som mu a kým stihol niečo povedať už ma nebolo.

Ani som sa neráčila prezliekať do teplákov. Proste som obula šľapky a len v tielku a mini kraťasoch vybehla k susedke. Trochu som si prehrabla vlasy aby sa ma nezľakla, keď ma uvidí a potom som zaklopala. Keď neotvárala tak som to skúsila ešte raz. Stále nič. Už som sa otočila že idem preč, keď sa otvorili dvere.

„Oou shit.“ Vyletelo so mňa. Nebola tam totižto naša susedka Kris, ale nejaký chlap a mal len omotanú osušku okolo pása. Bože! Ale musím uznať, že keby som bola voľná, čo nie som, tak tento tu by stál za hriech. To jeho vypracované telo, tie oči, vlasy a ten úsmev ktorý nahodil.. Normálne som začala rozmýšľať ako sa asi bozkáva.. Kriste nad čím tu rozmýšľam? Veď mám Iana!

„Praješ si?“ Usmial sa na mňa a pozorne si ma premeral od hlavy až po pätu.

„No chcela som telo, teda svaly.. Bože prepáč..“ Úplne som z neho bola mimo a on sa nad mojim zamotaním len usmial. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla aby som sa ukľudnila a skúsila to ešte raz. „Chcela som sa spýtať či nemáš požičať mlieko.“

„Jasné počkaj.“ Povedal mi ešte stále vysmiaty a zmizol v kuchyni.

Keď sa vracal späť niesol veľkú krabicu mlieka. Natiahla som sa po ňu, ale on uhol.

„To si vždy tak nervózna z polonahých chlapov?“ Zasmial sa na mojom výraze.

„Čo? Ja a nervózna? Nie som.“ Zaklamala som. „Len som prekvapená. Čakala som totižto Kris a namiesto toho mi otvorí cudzí chlap a len v...“

„Len v uteráku?“

„Hej. To som myslela.“

„Prepáč ak som ťa tak zaskočil. Ja som Kristínin brat Colin.“ Povedal mi a podával mi ruku.

„Teší ma. Ja som Wendy.“ Podala som si s ním ruku, vzala mlieko a už som chcela odísť, ale ešte ma zastavil

„Nechceš ísť ďalej a dať si to mlieko u nás?“

„Vlastne sa musím vrátiť hore, lebo tam čaká na mňa kamarát a hneď po raňajkách si musím ísť vybavovať nejaké veci.“

„Kamarát či priateľ?“

„Kamarát.“ Bolo vidieť ako si vydýchol, keď som povedala KAMARÁT, tak som to radšej uviedla na pravú mieru. „Totižto Mike je kamarát a robí mi doprovod na cestách, lebo môj priateľ je momentálne niekde na ceste do Atlanty kvôli práci.“