Fateful Holidays - Series 2 [Ian Somerhalder] ✔

5. Chapter

Let do Atlanty mi prešiel celkom pokojne, no mala som taký zvláštny pocit, že týmto mojím odchodom sa niečo zmení.  A nebude to dobré. 

Keďže som nemala batožinu tak som si to po pristáti namierila rovno k východu. Chcela som si vziať taxík, aby som sa odviezla do hotela, kde sme boli všetci ubytovaný, ale na moje prekvapenie ma už vonku čakal Mike aj s autom.

„Mike? Čo ty tu?“

„Prišiel som ťa vyzdvihnúť.“ Povedal s úsmevom a hneď mi otváral dvere.

„Ale ako?“ Spýtala som sa ho stále nechápavo a v tom mi to docvaklo. „IAN!“ Vypadlo zo mňa a on prikývol.

„Hej volal, že sa vraciaš skôr a či by som ťa mohol vyzdvihnúť. Ale viac mi nepovedal. Deje sa niečo? Prečo si sa vrátila skôr?“

„Volali mi zo školy, kde som si podala papiere. Nusím sa dostaviť na prijímací pohovor a ten je už v utorok ráno.“

„Škola? Chceš znova študovať? Kde?“

„V LA.“

„Až v LA? A to Ian nevyšiloval? To už asi nebudeš pracovať tu v produkcii, keď budeš musieť byť v LA čo?“

„Ianovi sa to ešte teraz nepáči, ale to nejako zvládneme. A tá práca.. Preto som išla skôr. Musím sa porozprávať s Kevinom, aby som sa s ním dohodla a musím si vziať nejaké veci.“

„Jasné. Takže kam ťa mám teraz odveziezť?“ Povedal s úsmevom.

„Do hotela. Potrebujem poriadnu sprchu.“

„Smiem ti umyť chrbát?“ Zažartoval.

„Héééj.“ Buchla som ho do pleca.

„No čo? Keď nie je kocúr doma, tak myši majú hody.“ Zasmial sa.

„Haha si vtipný.“ Zasmiala som sa aj ja. S Mikom si už od začiatku čo sa poznáme dobre rozumieme. Vždy máme o čom pokecať, poradiť jeden druhému, alebo sa spolu dobre zabaviť. Som naozaj rada, že je taký skvelý kamarát a že sa môžem naňho vždy spoľahnúť.

Pred hotelom sme sa na chvíľu rozlúčili a ja som sa pobrala do svojej izby. Dala som si rýchlu sprchu a potom si išla chystať veci na cestu. Práve som sa hrabala v taške keď mi niekto zaklopal na dvere.

„Poď ďalej Nikki.“ Zavolala som a v tom vletela do izby ako tornádo až ma zvalila na posteľ.

„Konečne si tu. Mám pre teba novinku.“ Zvýskla mi pri uchu a potom sa zasekla. „Moment! Kde máš Iana?“

„Ešte ostal doma. Čo to máš za novinku?“

„Mi neuveríš čo sa mi včera stalo.“

„Kým mi to nepovieš tak nebudem vedieť čomu mám uveriť.“ Bola som zvedavá.

„Paul ma vzal na obed ku rodičom...“

„Čo? Ty si bola u Paulových rodičov? My sme zas išli k Ianovej mame. Čo mali naplánované rovnaké víkendy či čo?“ Čudovala som sa a Nikki na to iba kývla plecom.

„Možno. Ja som sa s Paulovou mamou už pár krát stretla, ale toto bolo také rodinné stretnutie. Najskôr som nechápala, čo tak zrazu na tom nástojí. No a nakoniec sa.. no Paul..“

„Tak už to vyklop!“ Vyhŕkla som na ňu nedočkavo a ona sa zhlboka nadýchla.

„Požiadal ma o ruku.“

„Čo?? Akože ty a Paul.. Počkať vy sa budete brať? Páni.“ Iba sa usmiala a prikývla. „Tak to blahoželám sestrička. A kde máš toho tvojho nastávajúceho? Nech mu môžem tiež zablahoželať.“

„Ešte spí. Včera sme sa vrátili dosť neskoro, tak dospáva.“ Zasmiala sa.

„Nevadí. Poprajem mu neskôr. Ale fakt ma potešilo, že sa konečne rozkýval. Už som si hovorila, že k tomu ani nepríde. Ale nejak sa to začalo kopiť. To už bude druhá svadba tento rok.“

„Vastne, my sme ešte nepreberali kedy, ale tento rok už asi nie. Počkať! Ako to že ďalšia? Chceš mi povedať že aj ty a Ian...?“

„Čo? Ja a Ian? Nieeee. My sa neplánujeme brať. Teda nie teraz. Anet mi písala, že sa bude vydávať.“

„Tvoja mala sestrička Anet? Fúú tak toto som nečakala. Ale teším sa s ňou. Ale čo Ty? Prečo že sa nechcete brať? Veď už ste si toho spolu toľko prešli, že by ste mohli do toho hupnúť.“

„Veď práve. Už sme si toho prešli toľko, že sa není kam ponáhľať.“ Povedala som jej a pokračovala som v balení.

„Kam vlastne ideš?“

„Do LA.“

„Na čo? Dúfam že ste sa s Ianom nepohádali a ty neutekáš?“

„Bože nie.. Všetko je v pohode. Volali mi zo školy, kam chcem nastúpiť a musím sa tam dostaviť na pohovor.“

„Ty ideš znova do školy? A to mi hovoríš len tak?“

„Prepáč. Zabudla som ti o tom povedať, ale to už je jedno. Teraz už musím ísť, lebo na mňa čaká Mike aby ma zaviezol za Kevinom a potom letím do LA.“

„Preto si prišla skôr? Lebo ideš do LA? A Mike ide s tebou?“

„Nie nejde. Idem sama. Prečo?“

„Len tak, lebo vravel že ide na pár dní preč. Tak ma to napadlo... To je jedno.“

„Počkaj a on nemá natáčať?“

„Nie. Teraz má nejaký čas voľno.“

„Nič mi nevravel...“ Dobalila som si tašku a práve vtedy niekto zaklopal, tak som sa pobrala otvoriť.

„Ahoj. Tak čo? Pripravená?“

„Jasné, ideme?“ Povedala som mu a ešte som sa otočila ku Nikki aby som sa s ňou rozlúčila.

Potom sme sa s Mikom pobrali k autu, aby ma zaviezol. Kevin bol naozaj ochotný a dal mi na celý týždeň voľno a nemal ani žiadne námietky, keď som mu povedala o tom že chcem študovať.

„To ešte podrobnejšie dohodneme, keď ťa príjmu. Ale určite to nejak vyriešime. Teraz už choď lebo ti ujde lietadlo.“ Povedal s úsmevom.

„Ďakujem ti Kevin. Si poklad.“ Objala som ho a už som bežala k autu.

„A veľa šťastia.“ Zakričal ešte za mnou skôr ako som stihla nastúpiť.

Na letisku som si vzala tašku a chcela som Mikovi poďakovať, že ma odviezol, keď som si všimla že aj on má zo sebou tašku.

„Čo ta taška?“

„Idem s tebou.“ Usmial sa a ja som len naňho ostala zízať. „Mám teraz pár dní voľno tak pôjdem rád a aspoň navštívim rodinu. A ty zas nepôjdeš sama.“

„Ďakujem.“ Povedala som mu s úsmevom a silno ho objala. Potom sme si to už spolu namierili k lietadlu, ktoré na nás čakalo....