Fateful Holidays - Series 2 [Ian Somerhalder] ✔

3. Chapter

Z celého tohto dňa som bola taká vyšťavená, že som už po piatich minútach jazdy zaspala. Neviem ako dlho som bola mimo realitu, ale keď som sa začala prebúdzať všimla som si že vonku je už riadna tma. Trochu som sa ponaťahovala a potom sa pozrela na Iana.

„Ako dlho som bola mimo?“

„Spala si asi štyri hodiny.“

„To toľko? Kde vlastne sme?“

„V aute na diaľnici?“

„Ha ha vtipné. To som si všimla už dávno. Ale kde presne?“

„Láska nechaj sa prekvapiť. Ešte máme dosť dlhú cestu, tak si ešte pospi.“ Povedal a ďalej sa venoval ceste. Začala som rozospato žmúriť na cestu a pozerala tabule, keď som si to všimla.

„ZASTAV!“

„Deje sa niečo?“

„Zastav.“ Šepla som ešte raz. Ian zašiel ku krajnici a spýtavo sa na mňa pozrel.

„Láska čo sa deje?“

„Ty si sa zbláznil? Louisiana? My ideme do Louisiany?“

„Áno. Ideme na víkend ku mojej mame.“

„Ale ja... Ian! To si ma nemohol na to pripraviť? Veď nie som ani vhodne oblečená na stretnutie s tvojou mamou.“ Celá som znervóznela. Na toto som není pripravená. Vedela som, že raz sa budem musieť stretnúť aj s Ianovou rodinou, ale nie takto  a teraz.

„Láska nestresuj sa. Vyzeráš úplne úžasne a mama s Robin sa na teba už veľmi tešia. Mama do mňa už dlho hučala, aby som ťa priviedol. Uvidíš bude sa ti tam páčiť.“ Povedal mi a jednou rukou ma objal.

„Ale aj tak si mi to nemal tajiť.“

„Malo to byť prekvapenie k nášmu ročnému výročiu. A keby som ti to povedal, tak by si s tým nesúhlasila.“

„Ale my nemáme ročné výročie. My sa len rok poznáme. Spolu sme len pol roka.“ Usmiala som sa.

„To áno, ale ja to beriem takto..“ Ešte chvíľu som ho vnímala, ako mi niečo rozprával, ale potom ma zmohla únava a znova som zaspala.

Snívalo sa mi, že som bola posledný deň pred školou pri natáčaní a čakala som na Iana, aby sme išli spolu na večeru. Nakoniec sa k nám pridali aj Nina, Mike, Paul a Nikki. Celý večer sme sa dobre zabávali a po večeri sme si zašli aj do baru na diskotéku a potom sme sa s Ianom od ostatých oddelili. Ráno keď sme sa spoločne obliekli a najedli ma odviezol až na letisko, kde sme sa len neochotne museli rozlúčiť.

„Ako to tu bez teba vydržím?“ Sťažoval si, keď sme sa lúčili.

„Veď cez víkend prídeš do LA aj ty a budeme spolu.“

„Ale to nevydržím.“

„Budeš mať toľko práce, že si ani nevšimneš že tam nie som.“

Ešte chvíľu sme sa takto doťahovali, ale potom som už musela ísť na lietadlo. V škole sa mi od začiatku darilo a našla som si aj nejakých priateľov. Ian mi volal každý deň a zo začiatku chodil za mnou každý víkend. No potom jeden víkend, nemohol prísť kvôli práci, potom ďalší boli silné búrky a ani ja som sa nemohla dostať do Atlanty. Strašne mi chýbal a tak ma veľmi potešilo, keď sa tam jedného dňa len tak objavil. Strávili sme spolu celý deň, večer a aj noc. Vášnivo sme sa milovali a užívali si každú jednu sekundu čo sme mohli stráviť spolu. S pocitom šťastia a úsmevom na perách som zaspala v Ianovom náručí. No keď som sa ráno zobudila čakal ma šok. Totižto pri mne neležal Ian, ale bol tam Mike.

„Dobré ránko láska.“ Usmial sa na mňa.

„Mike? Čo tu robíš?“ Nedávalo mi to zmysel, lebo bol to Ian s ktorým som sa milovala a pri ktorom som zaspávala.

„Ako že čo tu robím? Veď sme boli spolu celú noc.“

„Čo? Nie!!“ Vykríkla som a v tom som sa zobudila celá zadychčaná. Ian ma hneď objal a snažil sa ma utíšiť.

„Zlatko bol to len sen.“ Hladil ma po vlasoch.

„Ale taký skutočný.“

„Som tu pri tebe. Chceš mi povedať čo sa ti snívalo?“ Spýtal sa, no ja som pokrútila hlavou.

„Prosím neopúšťaj ma.“ Prosila som ho.

„Nikdy.“

Keď som sa trochu ukľudnila, tak sme sa znova pohli. O krátku chvíľku sme už boli na mieste, kde nás už pri dverách netrpezlivo čakala Ianová mama.

„Ty si jej volal, že sme na ceste?“ šeptom som sa ho spýtala, keď sme išli od auta k domu.

„Áno včera som jej volal, že prídeme okolo šiestej ráno. Len sa neboj. Určite si budete rozumieť.“ Usmial sa na mňa a chytil si ma okolo pasu. Keď sme boli bližšie, tak ma pustil a prikročil k mame aby ju mohol objať.

„Ahoj mami. Niekoho som ti priviedol.“ Povedal jej a pri tom sa s úsmevom pozrel na mňa. „Mami toto je Wendy. Zlatko toto je moja mama.“ Predstavil nás.

„Už som si myslela, že mi moju nevestu ani nepredstavíš.“ Pozrela naňho trochu dotknuto, ale potom sa usmiala a prišla bližšie ku mne. „Som rada že ťa môžem konečne spoznať zlatko.“ Povedala milo a pri tom ma objala čo som fakt nečakala.

„Aj ja som rada, že vás môžem spoznať.“ Povedala som jej mierne roztraseným hlasom.

„Ale nebudeme tu vonku predsa stáť. Určite ste obaja unavený. Poďte si dnu oddýchnuť po ceste.“ Povedala veselo a viedla nás do domu. Toto ešte bude veselý víkend...