Fateful Holidays - Series 2 [Ian Somerhalder] ✔

17. Chapter

Vďaka mojej nehode a všetkému čo sa udialo sme museli našu dovolenku skrátiť na dva týždne. No aj tak to boli najúžasnejšie dni, aké som za posledné mesiace zažila. Veď čo si môžem viac priať, ako byť celé dva týždne mimo realitu s mužom ktorého milujem. Najkrajšie na tom všetkom bolo, že nám za chrbtom nebehali žiadny otravný novinári, fanušíci a už vôbec nie do práce večne žhavý Kevin.  Obaja sme si ten vytúžený oddych užívali naplno. Chodili sme na rôzne výlety, zabávali sa, všetko sme fotili, nakúpili sme kopu suvenírov, ale hlavne sme boli spolu sami a plne sa venovali jeden druhému. Posledný večer sa nám už nechcelo ísť nikam, tak sme si dopriali spoločný horúci kúpeľ a potom sme obsadili našu posteľ.

„Nechce sa mi veriť, že už sa musíme vrátiť.“ Povedala som trochu smutne, keď som ležala pritúlená k Ianovi.

„Veď nemusíme.“

„Dobre vieš, že hej. Musím sa zapísať na prednášky už o týždeň skôr. A ty už budúci týždeň začínaš natáčať. Takže nás realita neobíde.“

„Ale dnes večer tá realita ešte počká.“ Povedal a začal ma bozkávať.

„Určite.“ Usmiala som sa a bozky mu oplácala....

***

V LA sme ešte ani poriadne nevystúpili z lietadla a už nám za zadkom dýchali novinári, ktorí už žhavili foťáky. Hneď mi to pripomenulo náš večerný rozhovor o realite. Tá totižto vôbec nesklamala. Aby sme im ušli, tak sme si čo najrýchlejšie vzali svoju batožinu a ponáhľali sa na parkovisko, kde nás už čakal..

„Paul?“ Spýtala som sa prekvapene.

„Ahoj sestrička. Nejak si nám tam opeknela.“ Usmial sa, roztvoril náruč a ja som mu do nej rýchlo vbehla, aby som ho objala.

„Čo tu robíš?“

„Len tak som sa pofľakoval okolo, tak som si povedal že vás prídem vyzdvihnúť.

„A ako si sa vyhol tým v hale?“

„Myslíš tie doterné pijavice? Myslím, že vy dvaja ste väčšia senzácia.“ Zasmial sa. „Mňa si tu už nikto nevšíma.“ Povedal už trošku smutnejšie a tým si odo mňa vyslúžil buchnutie do pleca.

„Toto už nehovor! Máš predsa mňa.“

„Heej! Aj ja som tu.“ Ozval sa zrazu Ian.

„Ja viem láska. Neboj, na teba by som nikdy nezabudla.“ Podišla som k nemu, aby som ho mohla pobozkať.

„Tak fajn mali by sme vypadnúť, kým sa sem dohrnú..“ povedal Paul a tak sme všetci traja rýchlo nastúpili do auta.

***

Od nášho príchodu neprešiel ani celý týždeň a už volal chalanom Kevin, že musia do práce. Šla som aj ja, aby som sa s ním mohla bližšie dohodnúť ako budem pracovať nasledujúci mesiac.

„Aa Wendy! Poď ďalej. Teba som tu nečakal. Ako sa máš?“

„Ahoj Kevin. Mám sa fajn, díky. Viem že si volal len chalanov, ale potrebovala som sa s tebou dohodnúť kvôli tej škole.“

„Sprav si voľno, koľko len potrebuješ.“

„No tento mesiac nebudem stíhať sem prísť, lebo kým sa v škole zabehnem a budem toho mať asi veľa. Ale mohla by som ti všetko posielať mailom, aby sme neboli v sklze.“

„To znie super. Poď ukážem ti čo budem potrebovať spraviť. A keď budeš mať čas tak mi to pošleš.“

Dal mi nejaké papiere čo budem musieť spraviť a vysvetlil čo a ako a ja som sa pobrala za ostatnými. S každým som sa zvítala a keďže mali pauzu tak som im mohla aspoň rozdať darčeky čo sme im s Ianom kúpili.