Bez mena

6. KAPITOLA

Dievča bez mena

Lil sa v škole neukázala celý štvrtok a ani dnes neprišla. Vzdychla som si a ptidala sa k Bradovi a jeho kamošom. Ako som časom zistila Dean nebol až taký zlý ako som si myslela. Bol celkom vpohode...no aj tak mi niečo chýbalo...
~Nie...niekto...~ poobede sme sa konečne s Bradom ocitli sami. Dean musel ešte niečo prichystať a ostatný zdrhli. Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa k Bradovi.
,,Inak čo sa týka Deanovej oslavy nemôžem tam ísť...rodičia povedali, že kým sa nenaučím na skúšky nikam nepôjdem." Začala som opatrne no presvedčivo.
,,Vylez z okna."
,,Bývam vysoko..." Brad sa na mňa nahnevane pozrel. Podišiel bližšie a ja som sa musela pritlačiť k stene.
,,Teraz ma dobre počúvaj ! Ty tam pôjdeš...je mi jedno ako jo dostaneš sa tam !" Nahnevala som sa. Skrčila som obočie.
,,Aj tak tam budeš spať s každou len nie so mnou ! Tak načo ma tam chceš ?!" Rukou udrel do steny a nahnevane sa na mňa pozrel.
,,Čo si to povedala ?!"
,,Že si odporný idiot, s ktorým už nestratím ani jednu sekundu...veď si mal už krajšie !" Nahnevane zakričím a obídem ho. Počujem ako nadáva no ja sa konečne cítim voľne...už ma nikto nevlastní...

Lil

Po tom čo Dievča bez mena odišlo ma otec zbil. Nebolo to nič strašné...on to volal obeta. Vravel, že tým sa zmierni môj trest. Mama ma potom nechcela pustiť do školy. Ležala som celé dni v posteli a nevýchadzala von...nejedla som, akurát som pila. No nie vodu. Ukradla som otcovi vodku. Vedela som, že sa dostávam späť do starých koľají no chcela som svoje problémy utopiť. Po 28 hodinách strávených ležaním v posteli som sa zdvihla a išla sa prejsť. Bol piatok. Rozmýšľala som ako sa vytratím z domu. Kráčala som okolo parku. Bolo v ňom veľa detí...predsa len škola sa už skončila. Sklonila som hlavu a kráčala ďalej. Veľa tvári sa otáča mojim smerom. Nemohla som vyzerať predsa až tak zle...v tom mi, ale niekto skrížil cestu.
,,Hej si v poriadku ?" Bol to šerif. Musel tu byť nový...ešte ma nepoznal.
,,Áno len som spadla..." Zaklamem a idem ďalej.
,,Myslím, že by sme to mali oznámiť tvojim rodičom...ak ťa niekto šikanuje je potrebné aby si o tom rozprávala." Páčila sa mi jeho neodbitnosť.
,,Neviem či môžete stíhať schody za to, že tam pôsoby gravitácia...to nie je trestný čin..." Poviem možno trocha drzo no na to aby sa policajt vzdal to zjavne stačilo. Zavrtel nado mnou hlavou a nechal ma ísť. Most nebol ďaleko. Čím ďalej tým rýchlejšie som šla. Po tom moste nikto nechodil...vraj bol pokazený. Železo zhrdzavelo a na niektorých miestach popraskalo...no most stále stál. To bolo hlavné. Most spájal túto oblasť s lesom na ktorého druhom konci sa náchádzalo ďalšie mestečko. Pod mostom, ale tiekla rieka takže inak ako cez most sa na druhu stranu nedalo dostať. Most bol, ale aj naprik neprejazdnosti dosť populárny chodilo tu veľa turistov, lebo bol odtiaľ krásny výhľad...no keď sa miesto zapáčilo aj samovrahom bolo doslova zakázane k nemu chodiť...a aj tak som tu. Bolo tu tak dobre. Slnko mi hladilo moju vyblednutú pokožku a vietor prehraboval ohnivé vlasy.
~Tu raz umriem...tu stretnem starú známu smrť a spolu sa vydáme do pekla...~

Dievča bez mena

Z môjho premýšľania ma prebral mobil. Niekto so mnou chcel asi naozaj volať. Zdvihla som.
,,Ahoj vy ste sa s Bradom pohádali ?" Opýtal sa ma Dean. Neznel nadšene.
,,Dala som mu kopačky ak by sme chceli byť presný..." Poviem a uškrniem sa.
,,Si v poriadku ? On ťa zabije !"
,,Nevadí...aspoň mu konečne budem môcť poďakovať !" Nahnevane precedím cez zuby a zložím. Teraz nemám čas na dohadovačky o tom či ma Brad zabije. Mám veľa práce. Stále som dúfala, že Lil príde a tak som musela všetko prichystať.

Konečne nastal večer a ja som mala všetko hotové. Už len počkať či príde

Lil

Stála som pred otvoreným oknom. Bola som pobalená. Zistila som, že otec odišiel na služobnú cestu a mama bola celá nadšená z toho, že mám kamarátku. Zobrala som svoj vak a zbehla dole po schodoch. Užívala som si to krásne ticho...ticho keď doma nie je otec.

Kráčala som tmavou ulicou smerom k jej domu. Nebývala ďaleko iba par ulíc. Neprešlo ani 10 minút a ja som klopala na jej dvere. Otvoril mi nejaký chlapec. Nechápavo som na ňho pozrela no našťastie som sa rýchlo spamätala.
,,Ja...prišla som za..."
~Neviem jej meno...~
,,Ah áno vravela, že by mala mať dnes návštevu." Pustil ma dnu niekam odišiel.
~Mohol aspoň povedať kde má izbu...~ vybrala som sa po schodoch na poschodie. Bolo to tu obrovské a veľmi pekné. Kráčala som dlhou chodbou a tipovala, ktorá izba by jej asi len mohla patriť.
,,Lil ! Ty si prišla !" Nadšene skríkne a ak by za nami nebola stena zvalila by ma na zem. Objala ma. Nečakala som to...bolo to zvláštne...Nechápavo na mňa pozrela
,,Teba ešte nikto neobjal ?"

_________________________________________
Prepáčte nemala som čas to kontrolovať so tu bude asi veľa chýb...😅🤦‍♂️