Bez mena

7.KAPITOLA

,,Lil ! Ty si prišla !" Nadšene skríkne a ak by za nami nebola stena zvalila by ma na zem. Objala ma. Nečakala som to...bolo to zvláštne...Nechápavo na mňa pozrela
,,Teba ešte nikto neobjal ?"

Lil
,,Nie...len som to nečakala." vystrúhala som úsmev a objala ju naspäť. Priviedla ma do svojej izby a ukazovala mi každučký detail. Bola nadšená. Usmievala sa a mme sa to tak páčilo...predstavovala som si aké by to bolo mať niečo také namiesto mojich zovretých pier. Potom ju napadlo, že si pozrieme film. Zbehli sme dole. Dievča bez mena sa hneď rozvalilo na gauči.
,,Ach prepáč nezoberieš pukance. Už by mali byť hotové na linke." prikývnem a vyberiem sa po nich. Hneď ich nájdem a dojdem ku gauču. Všimnem si, že tam sedí už aj pravdepodobne jej brat.
,,Hoď mi ho."
,,Nie."
,,Prečo ?" Spýta sa nechápavo a na oko urazene.
,,Lebo ty nevieš chytať hodím to niekomu kto vie chytať." Zasmejem sa
,,Takže mne ?" Spýta sa ma jej brat s poloúsmevom na perách.
,,Nie gauču." Uškrniem sa a hodim pukance na gauč. Akýmsi mne neznámim zázrakom sa nerozsypú a Dievča bez mena sa do nich hneď pustí. Všimnem si, že na gauči sedí aj niekto iný...môj brat...
,,Na čo sa pozeráš ?" spýta sa ma ona no ja iba pokývem hlavou.
,,Nič niečo sa mi zdalo." Sadnem si medzi nich a jej brat zapne film. Nevnímala som ho. Teda prvých 15 minút áno...ďalších 15 minút som rozmýšľala nad domácou úlohou až som nakoniec zaspala.

Dievča bez mena

Film sa skončil a ja som si až teraz všimla, že Lil zaspala. Pohladila som ju po hlave a odhrnula jej jeden ohnivý prameň z očí. Ed sa zasmeje.
,,Odnesiem ju hore ak chceš."
,,Nie zvládnem to." Protestovala som.
,,Prosím ťa...ty by si neodniesla na rukách seba nie to ešte ju." Zasmeje sa a bez dovolenia ju zdvihne ju. V rukách ju držal opatrne ako prasknutú porcelánovú bábiku. Pomaly ju odniesol hore do mojej izby kde ju položil na posteľ.
,,Ideš už spať ?" Spýta sa na a zívne.
,,Asi áno..." Ed len prikývne a vypochoduje z izby. Prezlečiem sa do pyžama a znova pohladím Lil po vlasoch. Neodolám a skĺznem k jej rozbitej pere. Pod okom mala svetlo modrý monokeľ a na ruke zopár roztrúsených modrín. Neviem prečo ma to tak zaujalo. Všimla som si ako mala odhrnuté tričko ktoré odhaľovalo nenápadný kúsok jej modrastej pokožky  neodolala som a odhrnula ho. Tu mala najviac rán...akoby ju niekto bil remeňom...
~obetný baránok...~ v hlave som počula varovné hlasi, že toto nie je vporidku. Bolo to nezvyčajné...Lil sa zamrvila a a zašepkala.
,,Nenechaj ho aby mi ublížil..."

Lil
Videla som svojho otca ako drží remeň.
,,Je nedeľa..." naprázdno prehltnem. Obzriem sa a uvidím Lil s mamou. Stoja tam bez slova a hľadia na to čo sa otec chystá urobiť.
,,Nenechaj ho aby mi ublížil..." vyslovím prosbu netušiac na koho sa obraciam viac. Či na Lil alebo mamu. Začujem ako sa ma itec chystá udrieť. Skrčím sa a s krikom sa zobudím. Nechtiec asi zobudím aj Dievča bez mena, ktoré sa so strachom v očiach otočí ku mne.
,,Len zlý sen." Povie pokojne a znova si ľahnem do postele.
,,Vieš...zo sna si niečo povedala."
,,Čo ?" So strachom v očiach sa na ňu otočím.
,,Nenechaj aby mi ublížil." Pošepne a sadne si. Tiež si sadnem no nepozriem na ňu.
,,Koľko je ?" Spýtam sa.
,,O chvíľu 04⁰⁰."
,,Skoro na rannú prechádzku ?" Spýtam sa s poloúsmevom na perách.
,,Nie. Vlastne aj tak už nie som unavená."
~Klame...je unavená...~
,,Nie vporiadku ešte si pospime." Poviem a ľahnem si naspäť.
,,Nie. Chcem sa prejsť." Povie a opatrne ma chytí za plece.
,,No...dobre." Pristanem nakoniec. Postavím sa a zoberiem si svoju mikinu.  Urobí pododbne. Hodí na svoje pyžamo mikinu a vyberieme sa von. Ani neviem ako a nohy ma zavedú k starému mostu.
,,Čo je na druhej strane ?" Opýta sa so zaujmom v hlase.
,,Les a na jeho druhom konci mestečko." Povedala som stručne a lakťami sa oprela o zábradlie.
,,Prečo sa ti tu tak páči ?" Otázka ma zarazila. Chvíľu som bola ticho aby som si premyslela čo všetko jej chcem prezradiť.
,,Pred dvoma rokmi tu spáchal samovraždu jeden chlapec." Vzdychnem a nadýchnem sa. Dievča bez mena ticho počúva.
,,Umrel na moje narodeniny...a mám pocit, že nás to spojilo. Myslím...myslím, že je rád keď tu občas prídem a hodím do vody kvety. Znie to šialene áno viem no...ja to tak cítim." Dokončím s obavami. Ona iba chápavo prikývne a ďalej v tichosti pozprujeme malé vlnky na azúrovo čistej hladine rieky.

Po chvíli sme sa rozlúčili a ja aj so svojimi vecami som sa vybrala domov. Bolo už niečo okolo 5⁰⁰ a vonku nebolo nikto. Teda až na pár bežcov a šerifa. Hlavu som si rýchlo schovala pod kapucňu dúfajúc, že ma to skryje. Nepomohlo. Ani nie pár minút na to mi zakýval a náhlil sa ku mne aj s krabičkou Donutov.
,,Ahoj nechceš sa prejsť do parku ? Chcel by som sa s tebou porozprávať." Ticho som prikývla a on mi podal Donut. S radosťou som ho prijala a hneď sa do ňho zakryzla.
,,Ako sa voláš ?" Spýtal sa pi chvíli.
,,Liliana, ale môj spis nájdete pod menom Lil." Odpoviem stručne. Prikývne.
,,Asi nemáš v pláne mi niečo o sebe povedať ?"
,,Všetko máte v spise."
,,Ale ja by som to radšej počul od teba." Vzdychla som si a prežula ďalší kúsok Donuta.
,,Volám sa Liliana ale volajte ma Lil. Narodila som sa 18.5 a tento školský rok budem oslavovať 16 z čoho vyplíva, že som prváčka na jedinej strednej v tom to malom mestečku." Povuem stručne.
,,Odkiaľ máš tie modriny ?"
,,Už som vám vravela...silná gravitácia na schodoch." Zaklamala som nervózne.
,,Neklam mi..." Ostanem ticho. Keď prejdeme celý park rozlúčim sa s ním a vyberiem sa domov

Šerif
Neviem prečo mi to dievča nedalo spávať.
~Možno preto, že ti ju pripomína...~ sadol som si do svojej pracovne a hľadal som jej spis. Úspešne som našiel. Na fotke mala 13 a hneď som zistil o čo ide.
Podozrenie na domáce násilie. Bolo tu kopa papierov no nakoniec sa nemohlo ísť na súd, lebo Lil nemala svedkov. V jej spise bolo, ale aj ešte niečo iné...pozrel som sa čo to je. Bol to spis jej brata Lucasa....samovražda...čas smrti: 3³⁰ 18.5

_________________________________________
Ahojte práve sedím v aute už 6 hodín a tak som sa rozhodla, že niečo napíšem. Je dosť možné, že napíšem aj viac ako jednu kapitolu...dúfam, že ste zdravý, šťastný a užívate leto.
Vaša Dorka❤🤜🤛❤
(1094 slov)