Woken up

Purple proof

Precitol položený na prikrývke na svojej vlastnej posteli.

"Nie, to nie je možné. Ja predsa nikdy nespím, nikdy. Už od mala som nikdy nespal. Toto nebol sen. Nemohol byť," jeho vlastná vrava v hlave vrela ako kuracia polievka.

Akoby dostal ranu paralyzérom sa prudko posadil a prezeral si prsty vytŕčajúce z dlhých rukávov tmavomodrej mikiny. Jeho oči boli ako dve oká lupy, čo tak dôkladne hľadal nejaký z dôkazov o nočnom výlete v byte pod nimi.

"A-ha!" zvolá, keď si na pravom prstenníku všimne tenký krvavý rez.

Takže jedno vedel: nestráca rozum. Avšak nevedel, čo by mal robiť ďalej. Silno pochyboval, že by mu rozhovor so zvláštnou Mallory mohol vôbec pomôcť, ale nemal lepší nápad.

V tomto myšlienkovom pochode ho preruší mama, ktorá nárazovo otvorí a veľmi hlasno ho osloví celým menom: "COLIN PINESTAR!"

V tento ctený moment, náš drahý Colin nemal najmenšie tušenie, čo spôsobil, ale vedel, že proti tomuto nepomôže ani dvadsať otčenášov, ani svätená voda.

Každé toto písmeno od vysloveného K, až po ostré R, mu predurčovalo, že zomrie každou sekundou. Snažil sa však nedať na sebe poznať ani trochu šoku, ktorý v ňom spôsobilo jeho vlastné meno.

"Áno mami?" povedal čo možno najpokojnejšie.

"Vieš čo si urobil, že?!" zvýšený hlas sa odrážal od štyroch stien izby.

"Neviem," povedal akoby dúfal, že nevedomie mu nejako poskytne obranu proti rozzúrenej mame.

"Colin, veľmi dobre viem, že vieš o tom rozbitom okne v byte pod nami!"

"Ahaaaa, jasne," pochopil, ale nedal to najavo.

Žena prudko vychladla a ustarane sa usadila vedľa neho. "Vravel, že to bolo v noci. Viem, že ty si vždy hore," významne na neho pozrela. "Colin, vieš čo sa stalo, že?"

Na chvíľu jej pozeral do tváre a potom sklopil pohľad na svoje prsty.

"Povedz, že si to nebol ty," v hlase jej znela prosba.

"Nebol som to ja," opäť zodvihol pohľad a pozrel jej priamo do očí.

"A kto to bol?" sprisahane mu hľadela z jedného modrého oka do druhého. Snažila sa z neho pravdu doslova vyškrabať, akoby to bola porcia tvrdo primrznutej vanilkovej zmrzliny.

"To neviem," povedal a pozeral prázdno pred seba.

Sediaca žena zamyslene pokrútila hlavou. "Colin, takto to vyzerá, že si to bol ty, mrzí ma to."

"Čože?! Ale... Ako to?! Veď, ja som to nebol!" kričal na ňu zamračene.

Žena sa inšpirovala jeho tvárou a rovnako pokrčila črty tváre a zahriakla ho: "Prosím ťa, nekrič na mňa."

"Prepáč," povedal potichu.

Colinova mama si vložila ruku do vrecka a potom z neho vylovila drobný kovový predmet fialovej farby. Vzdychla. Ťažko a hlboko sa nadýchla a podala mu ho.

Chlapec sťažka preglgol.

"Sklamal si ma," žena sa postavila a pobrala sa k dverám.

"Ale ja som to okno nerozbil," nalieha Colin. "Prosím ťa, ver mi."

Ona sa zastaví a chvíľku pozerá pred seba, akoby čakala, že správne slová si samé nájdu cestu k nej. Potom sa ponad plece pozrela na sediaceho syna a prehovorila: "Verím, že si to okno nerozbil ty, ale sľúbil si mi, že sa po nociach nebudeš potulovať."