Marked girl

2 0 0
                                    

"Chceš žuvačku?" spýtala sa ho spolusediaca na prestávke.

Pozrel na ňu, akoby mu mala odpoveď prečítať z očí, a opäť pozeral smerom na okná. Celá trieda hučala hlasnými rozhovormi a smiechom ostatných žiakov, len on sedel a ticho hľadel do prázdna. Bolo to akoby na svojich ramenách mal ťažobu celého sveta.

"Coliiiin!" mávala mu pred očami balíčkom žuvačiek Ice Mountains s príchuťou červeného melóna. "No taaak, viem, že ich máš rád."

Pozrel na ňu napoly nahnevaným a napoly smutným pohľadom. Už mal toho dosť. Nebavilo ho to, že sa mu dejú divné veci, ktoré mu i tak nikto nevysvetlil a táto drobná náhoda už bol príliš slabý kaliber oproti poslednej noci.

"Stavím sa, že vieš aj to, že sú moje obľúbené a že mi tu zase budeš vykrikovať, že si to nepamätám z detstva!" vybuchol odrazu.

"Pokoj Colin, len som ti chcela zlepšiť náladu," snažila sa ho upokojiť, "ale neviem to od detstva."

Premeral si ju s otázkou v očiach.

"Moja mama je Caroline," povedala prosto.

"Jasné," povedal sucho. Jej mama sa dobre pozná s tou jeho. Ale on sa viac nebude znepokojovať ani nič riešiť. "Takže preto vtedy tá guma?"

"Nooo, vlastne áno, ale zároveň som ti ju mala chuť vrátiť," začervenala sa.

"Takže si mi ju vzala, pretože takto bežne kradneš drobné veci, ale vrátila si mi ju pretože..," zaspomínal, "...pretože ja som iný?"

"Tak nejak," prikývla.

"Prečo to vlastne robíš?" nemal pokoja, aj napriek tomu, že chcel prestať.

"Ani neviem, proste tomu neviem odolať. Je to také trochu vzrušujúce," pozrela na neho s nádejou v očiach, že u neho nájde pochopenie.

Colin sledoval ako si v prstoch obracia balíček žuvačiek. "Drobné veci..." vravel si v duchu.

"Aj toto si ukradla?" spýtal sa nahlas.

"Aleeee, prečo tie ostré slová? Len som si to vzala bez zaplatenia," nervózne sa zasmiala.

"Chcel by si.. aby som to dala.." pokúsila sa o otázku, ale Colin ju prerušil.

"Vieš o tom, že si prvý kratkoprstý-dlhoprstý zlodej, ktorého poznám?" pousmial sa na ňu. Aj ona sa potešila a na moment zabudli na vážnosť situácie, ktorá sa odohrávala v ich osobných životoch.

"Ideme na obed?" spýtal sa.

"Jasné," povedala akoby zo sna, ale hneď sa postavila a pustila sa ako prvá labyrintom chodieb.

Vstúpili do zaľudnenej jedálne. Obaja si vzali ten hlúpy kus plastu, na ktorý si uložili príbor, misku s šošovicovou polievkou a tanier s hlavným jedlom. Dnes mali varené zemiaky a vyprážaný rezeň. Usadili sa pri jednom zo stolov a pustili sa do jedla.

Colin práve dojedal posledné lyžice polievky, keď si všimol dve veci. Prvá z nich bola ďaleko vzadu na parapete. Teda, vlastne nebola. Kvetiny chýbali. Nebol tam ani jediný kvetináč.

Poobzeral sa. Nik nejavil ani najmenšie známky toho, že by mu to prišlo, čo i len trochu neobvyklé, že len tak z okna zmizne zopár kvetov. Všetci sa spokojne kŕmili obedom a rozprávali pri tom o svojich životoch, testoch, alebo učive.

Dokonca ani učiteľský zbor, ktorý sedával pri stole uprostred jedálne a sem-tam utišoval obedujúcu mládež, si nič nevšimol.

Mallory si okamžite všimla, že sa mu niečo nezdá. "Čo sa deje?" spýtala sa, keď videla, ako sa obzerá po okolitých stoloch.

"Nič, neboj...," povedal, ale stále hľadel okolo.

"Ale..," začala, no opäť nestihla dokončiť vetu.

"Pokojne jedz polievku," pokračoval zamyslene. Dievčina sediaca oproti nemu však odložila lyžicu a vidličkou pre zmenu nervózne prebodávala zemiaky.

Na sekundu pozrel na ňu, opäť chcel pátrať pohľadom po žiakoch, avšak táto skutočnosť pred ním si ukradla jeho pozornosť.

"Nemám rada šošovicu," povedala.

Toto priznanie ho upokojilo natoľko, že si spomenul, že dnes ešte nevidel Emmi. Zodvihol opäť oči a prezeral si všetky stoly, ale nikde nevidel jej uhľovo čiernu ofinu. Nevedel nájsť, dokonca, ani Liliu.

Chopil sa teda vidličky a noža a začal krájať rezeň, ktorý by mohol pokojne vyhrať miss-ku, čo bol taký tenký. Vložil si do úst kúsok mäsa a razom zistil, že soľ sa s ním bohužiaľ nestretla. Keby nebol taký hladný, možnože by sa hneď vzdal, no od včera večera nič nejedol.

Zodvihol pohľad a uvidel, že Mallory z taniera zmizli len zemiaky, a to nie všetky.

"Som vegetariánka," usmiala sa a vložila si do úst varený zemiak, "a vzhľadom na to, ako tu varia, to je možno výhra."

"To máš pravdu," pousmial sa a na znak prehry zložil príbor vedľa nedojedeného kusu mäsa.

<×>

"Stále si mi neodpovedal, či chceš tú žuvačku," teraz kráčali hore schodmi späť do triedy.

"Prepáč," zasmial sa. "Ak tvoja ponuka stále platí, tak by som si jednu dal."

"Neskoro," zasmiala sa a zaoblené zuby sa jej leskli sťa perly v úsmeve.

"No taaak," nedal sa.

Neprestávala sa usmievať a podala mu balíček. Vzal si ho z jej krátkych prstov nalakovaných tmavomodrým lakom na nechty. Strhol okraj papiera a vytlačil si jeden okrúhly, ploský cukrík do dlane. Potom okraj papiera zahol a natiahol ruku pred seba, aby ho podal naspäť Mallory, ktorá kráčala vedľa neho.

"Nechaj si ich, sú pre teba," povedala rozhodnuto.

"Dobre," usmial sa na ňu.

"Dobre," zopakovala a jej kútiky sa tiež zodvihli nahor.

S taškami na chrbtoch prešli cez sklené dvere a vyšli z budovy školy. Slnko svietilo a príjemné hrialo. Jemný vánok sa pohrával s konármi kríkov a stromov. Zašli za bránu a smerovali domov, keď Colin našiel tú zháňanú uhľovo čiernu ofinu, ktorú hľadal vnútri.

Prvá si ju všimla Mallory. "Colin, pozri!" povedala a ukazovala napravo od nej.

Chlapec sa obzrel a uvidel na lavičke sedieť Emmi. Tvár mala v zvláštnej grimase a krátke vlasy, ktoré jej lemovali tvár po oboch stranách jej padali do tváre. Na žalúdok mu padol kameň. Keď podišli bližšie všimli si, že plače a lesklé pramienky sa jej lepia na slané slzy.

"Prečo plače?" ticho sa spýtala Colinova spoločníka.

"Mall? Vidíš tu niekde Liliu?" spýtal sa, aj keď tak veľmi túžil po tom, aby zaklamala, pretože odpoveď bola príliš nebezpečná. Emmi totiž nikdy nebola sama.

"Nie," odpovedala ešte tichšie a mimoriadne vážne. Colin pridal do kroku a Mallory ho nasledovala.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Colin rázne, sotva zastavil pár krokov od lavičky kde sedela.

"J-ja..," zavzlykala a naľakala sa v rovnaký moment, "...ja neviem."

"Prosím Emmi, je to mimoriadne dôležité," naliehal, ale jej zelené oči sa len viac naplnili slzami.

"Oh, to nie. Prepáč, to som nechcel," uvedomil si Colin, čupol si k nej, ale trupom sa otočil na kamarátku. "Mall? Nemáš náhodou...," sotva stihol dokončiť začul prasknutie obalu a jedna biela ruka s  papierovou vreckovkou sa mu ocitla pod nosom.

Emmi sa po ňu natiahla a vysmrkala sa. Vtedy sa obaja príchodzí na seba šokovane pozreli, pretože na ľavom predlaktí mala zablatený odtlačok v tvare rovnoramenného trojuholníka s troma čiarami.

Woken upWhere stories live. Discover now