Chasing For Love

Cesty

Prstami jej prešiel do vlasov, ona položila ruky na jeho hruď. Už to nebol iba nevinný tanec do rytmu hudby ale súznenie duší. Tak vášnivé. Napätie medzi ich telami neutíchalo ba ich priťahovalo ešte väčšmi, jeden k druhému. Ich ťažký dych prehlučoval i nahlas hrajúcu platňu a doznievajúcu poslednú pieseň prvej strany. Jemne sa od nej odtiahol, pozrel jej do očí. Malé plamienky vášne jej tlali v šťastí zaplavených okáľoch. Usmievala sa, no nie od ucha k uchu. Jemný úsmev zdobiaci jej tvár naznačoval nespokojnosť. Stále cítil ako sa chvela, no pomalými pohybmi sa odťahovala.

"Prečo?" opýtala sa s nalomeným hlasom, v ktorom vycítil narastajúcu bolesť a nízke sebavedomie. Urobil krok bližšie k nej, no ona urobila rovnaký krok ďalej od neho. Nečakal tak bojazlivú reakciu. Akoby jej ublížil.

"Prepáčte mi to," povzdychol si.

"Nestojím vám za to," šepla.

"To nehovorte. Netrestajte sa za svoju minulosť. Videl som vám v očiach tie plamene, užívali ste si moment, no náhle ste sa mi stratili," ponúkol jej svoju ruku, chcel jej poskytnúť oporu.

"Myslela som si," založila si ruky bližšie k telu, "že som sa cez všetko už preniesla, no mýlila som sa." Začala jej tiecť slza po líci.

Opäť sa pokúsil o krok bližšie, no tentokrát už neustúpila. Jemne prilblížil svoju dlaň k jej tvári a zotrej tečúcu slzu "Bojíte sa?"

Prikývla.

"Nemáte sa čoho," odhrnul jej prameň vlasov padajúcich do tváre, "máte čas a priestor na všetko, čo potrebujete." Venoval jej malý usmev "sama ste mi povedala, že máme žiť v momente. Teraz je môj čas, aby som vám predal ďalšiu časť do vašej múdrosti," odkašľal si a hlbším hlasom povedal "Snívajte, akoby ste mali žiť navždy. Žite, akoby ste mali zomrieť dnes. James Dean."

Na tvári sa jej objavil malý úsmev a chytila mu ruku, ktorá ju hladila po vlasoch. Poobzerala si jeho veľkú dlaň, vráskavú, plnú životných bolestí a radostí "Ste múdry človek Thomas," povedala a začala s hrať s jeho prstami "prezraďte mi, prečo vaše srdce ešte nepatrí žiadnej žene."

"Patrilo," pozoroval ju.

"Prečo minulý čas?" nespúšťala zrak z jeho rúk.

"Urobil som veľa chýb, no niekedy musia dobré veci skončiť, aby bolo miesto pre tie lepšie."

Ticho prikývla. Otočila sa smerom k veľkej pohovke a posadila sa. Ruky jej spočinuli na hebkom povrchu a jemne nimi po ňom prešla, aby ho ucítila ešte lepšie. V tichosti si k nej prisadol, čakal.

"Čo v živote hľadáte Thomas?" pozrela naňho.

Otázka, akokoľvek jednoduchá mu zarezonovala v hlave. Vedel čo chce? Premýšľal nad najlepšou odpoveďou, no v kútiku duše vedel, že nie je nad čím premýšľať. "Hľadám človeka, ktorý vyplní moju samotu. Niekoho, komu zlepším deň svojou láskou. Ženu, pri ktorej sa ráno zobudím a pocítim, že na tomto svete nie som sám," pomaly hovoril, "Rád by som si založil rodinu, usadil sa."

"Ako vám tento lov za láskou ide?" naklonila hlavu.

"Popálil som sa, mnohokrát, možno viac, než som očakával," zastavil sa "Za úspech však beriem aj keď vám dokážem zlepšiť deň, keď vidím úsmev na vašich perách."

Líca jej zaliala červeň. Musela sa pozrieť iným smerom, inak by ju pohltil jeho hlboký pohľad.

"Aurora," jemne jej chytil bradu a zodvihol hlavu tak, aby mu pozrela do očí "ste ruža, ktorá skončila v rukách tých, ktorí si ju nehodlali nechať, no ja som ten, ktorému nie ste ľahostajná."