Chasing For Love

Krvavá obloha

Nepríjemný tón budíka sa ozval spálňou, no skôr, než stihol urobiť rámus ho vypla. Ruku potiahla naspäť k sebe a uvedomila si, že leží v teplom objatí dlhých rúk. Vo vlasoch cítila niečiu tvár a jemné pochrapkávanie sa jej pohrávalo s vánkom pri uchu. Paže ju objali ešte pevnejšie a veľké telo si ju k sebe pritúlilo. Podvedome sa usmiala a nechala sa pohltiť objatím. Nevedela ako takto skončila, no páčilo sa jej to. Tentokrát to nebola iba známosť na jednu noc, ktorá neostala až do rána.

"Thomas?" šepla.

"Mhm?" ozvalo sa rozospaté spokojné zamrčanie.

"Spíš?"

"Už nie," jeho zastretý hlas bol tak prenikavý. Precestoval jej telom v podobe vlny zimomriavok. Natočila hlavu nabok a daroval jej jemný bozk na líce. Pritúlil si ju ešte viac.

"Nerada ruším moment," začala jemne, no nenechal ju dopovedať.

"Ešte pár minút," dobiedzal, "odveziem ťa do práce, len ostaň aspoň chvíľku pri mne."

Váľali sa spoločne v mäkučkej posteli s jemnými obliečkami počúvajúc tlkot srdca toho druhého, preplietajúc si prsty. Oknom sa do miestnosti predierali teplé slnečné lúče a opierali sa o posteľné obliečky, od ktorých sa odrážali a jemne osvetľovali miestnosť. Čas sa zastavil, vzduch oťažel, no nie v zlom. Obklopoval ich pokoj a... láska. Obklopovala ich láska. Ležali v perinách ako milenci, ako čerstvo zamilovaný pár pozerajúci sa na svet cez ružové okuliare. Nikto iný v ich momente neexistoval, iba oni dvaja a ich láska.

Povolený stisk opäť spevnil a privoňal si k jej vlasom. Príjemná vôňa mu oslepila zmysly. Na líce jej vtisol bozk, a potom ešte ďalší a zašepkal: "Si voľná."

Zachichotala sa, pobozkala ho a nútene vyliezla z bezpečia perín. Vošla do kúpeľne, nechala ho ležať. Podložil si ruky pod hlavu a omámene pozeral do stropu. Ešte stále nedokázal uveriť, že ju mal pri sebe. Bolo to iba pár týždňov odkedy jej vyznal lásku, no stále sa cítil, akoby to bolo včera, keď ju niesol dole schodmi v náručí a čakal nekonečné hodiny na pohotovosti. Zdalo sa mu, že jeho city každým dňom silnejú a chcel to vykričať do sveta, no zároveň ostať v posteli naveky, izolovaný od ľudí, užívať si lásku, kým ju majú.

Z myšlienok ho náhle vytrhol rámus v kúpeľni. Prudko sa posadil a chvíľku čakal, no keď sa nič neozvalo, rýchlo podišiel k dverám a zaklopal: "Si v poriadku?"

Nalomeným hlasom sa ozvalo: "Áno... iba som stratila rovnováhu."

"Potrebuješ pomôcť?" už už pokladal ruku na kľučku.

"Zvládnem to," povedala a tak ju nechal.

Čakal kým nevylezie von, bál sa o ňu. Bola ako porcelánová bábika, krehká, cenná a nechcel aby sa rozbila. Sadol si na kraj postele pozerajúc na dvere kúpeľne, čakajúc na ňu. Boli to dlhé minúty, no vedel, že takéto rána nebude mať každý deň. Ostávali mu iba tri dni do odletu a tieto dni si chcel vychutnať plným dúškom.

"Bude to znieť šialene," začal sediac na posteli "mám pre teba návrh." Odmlčal sa hneď, ako sa dvere otvorili a do miestnosti vošlo chudé žieňa s okuliarmi na nose. Premeral si ju pohľadom a spokojne sa usmial.

"Návrh, tam si skončil," zasmiala sa a dala si vlasy za ucho.

"Áno," napravil si okuliare "rád by som, ak by si teda mala záujem. Rád by som s tebou strávil tento víkend niekde mimo mesta."

"Poďme!" zajasala "Utečme niekam."

Jej slová ho zahriali pri srdci. Kiežby to bolo len tak jednoduché, utiecť.