Chasing For Love

Paríž

"Dámy a páni, British Airways vás víta v Paríži. Pristávame už o pár minút a tak vás prosíme, upevnite si bezpečnostný pás a otvorte roletu na okne. Ďakujeme, že ste využili naše služby," ozval sa hlas letušky lietadlom. 

V momente sa ľudia začali hemžiť na svojich miestach snažiac sa poslúchnuť pokyny mladej slečny. Tlak v kabíne sa menil nezvratnou rýchlosťou a lietadlo bolo iba pár centimetrov nad zemou, keď v tom tvrdo dopadlo na dráhu a započalo svoj brzdiaci manéver. Odzadu sa ozval potlesk, ktorý sa valil ako davová psychóza. Trvalo to iba pár chvíľ a zrazu sa lietadlo vyprázdňovalo. Ľudia sa hrnuli jeden cez druhého, hlava nehlava, akoby ich tam vonku mal niekto spasiť.

Človek sa ani nenazdal a pracovný deň skončil, čo znamenalo dlhých 72 hodín do ďalšieho letu. A ešte lepšie, 72 hodín pokoja, ticha a príjemných chvíľ strávených sám so sebou. 

Nová posádka sa pomaly schádzala v lietadle a tak bol čas pre tú predošlú odísť. Malá skupinka žien sa vybrala letiskovou halou. Plné života, no zároveň zmorené prácou. Niesli sa priestorom ako kráľovné, všetky oči na nich. Až na tú jednu, ktorá sa od skupiny stále viac a viac odďaľovala. S telefónom v ruke sa pomaly zastavila a neveriacky sa naň pozerala. Po chvíľke ho zložila a vrátila do kabelky, no ocitla sa tam úplne sama. Jej skupina sa vytratila v dave pobehujúcich ľudí a tak bola odkázaná sama na seba. Malý plamienok paniky sa vytratil a ona vykročila na cestu k odvozu na hotel. 

Bolo hlúpe očakávať, že ju počkajú, no mala v sebe nádej, ktorá zomiera posledná. Predrala sa pomedzi ľudí až von a uvidela autobus ako sa pomaly hýbe k závore, čo ju podnietilo pobehnúť v domienke, že ich ešte stihne zastaviť, no bola príliš pomalá a celá jej skupina sa vytratila už po druhýkrát. Zaplavila ju vlna hnevu, no jej hnev bol venovaný sám sebe, nikomu inému. 

Povzdychla si a pomaly sa presunula k taxíku, ktorý stál o pár krokov ďalej. Naložila kufor a usadila sa. Taxík sa pohol, pomaly sa dostal z letiska a už uháňali diaľnicou smerom do mesta. Sediac tam, pozorujúc krajinu ako sa mihá jej začali oťažievať viečka až nakoniec zaspala. Prebudil ju až taxikár chvíľku pred tým, než dorazili k hotelu, čo jej dalo čas na prebudenie sa.

Auto zastavilo na konci dlhej jednotvárnej ulice, ona vyložila kufor a vstúpila do starej budovy, ktorá vyzerala ako z romantického filmu. 

"Tu si!" vykríkla jedna z letušiek, ktoré si práve vyzdvihovali kľúče od izieb.

"Vzala som si taxík, nestihla som pribehnúť k autobusu včas," zahanbene sa pozrela do zeme, no hneď sa presunula k recepcii a vyzdvihla si kľúče od svojej izby, do ktorej sa aj ponáhľala. Jediné čo v tej chvíli chcela, bola teplá sprcha. 

Porozhliadla sa po vestibule, ktorý bol plný ľudí. Nezvyčajne veľa ľudí. Hluk sa stupňoval a k dverám pribehla ochranka, ktorá zastavila prichádzajúcich novinárov. Ešte nezvyčajnejšie. Nevenovala tejto situácii veľkú pozornosť, práve naopak, otočila sa a výťahom sa vyviezla na najvyššie poschodie, kde našla svoju izbu, hneď vedľa prezidentského apartmánu, čo znamenalo výborný výhľad na Paríž.

•••

Telefón sa opäť raz rozzúril a ona ho znova schytila a zamračila sa ešte väčšmi s neveriackym pohľadom než predtým, no opäť ho odložila a pokračovala v činnosti. Tentokrát jej však nikto neušiel, plánovala utiecť ona. Žiaden spánok po práci nehrozil. Jej srdce bažilo po kultúre a pokoji kaviarní, po príjemnej vôni kávy a pečiva, po vôni Seiny.

Blúdne kroky ju zaviedli do malej kaviarne pri Notre Dame. Vonku stálo iba pár stolov, ktoré boli väčšinovo obsadené, no to jej nebránilo v kúpe kávy a pečiva, ktoré si hrdo vyniesla von dverami. Jedno jediné miesto na ňu priam kričalo zo zadného rohu areálu. Jedna z dvoch stoličiek bola obsadená tmavovlasým chlapom, ktorý bol začítaný do knihy. Sálal z neho pokoj a tak usúdila, že je k sebe pustí sadnúť.