,,Pán profesor!!"

Za dverami kabinetu

Nervózne sa ošívajúci študent stál pred Castielom a vyzeral, že ho každú chvíľu môže klepnúť. Dean schoval tvár za noviny, ktoré akože čítal a zadržiaval smiech. Pohľad na Casa ako trápi toho chudáka bol k nezaplateniu. Študent ťažko pregĺgal a sledoval ako mu Cas plní jeho odpoveďový hárok červenou farbou. Aj z tejto diaľky Dean videl, to more chýb, ktorých sa neborák dopustil. Po chvíli kedy sa ozývalo len prípadné škrabanie pera Cas ticho no rozhodne prehovoril. Ani nezdvyhol oči od písacieho stolu.
,,Téma, ktorú ste si vybrali je dobrá, no jej spracovanie otrasné. Nevšímajúc si gramatických chýb, ktorých tam je na váš vek podľa môjho názoru akosi priveľa, ste úplne vypadol z kontextu. Minulý čas sa vám prelína s prítomným. Máte zle urobené odseky a nakoniec ste z rozprávania prešli do úvahy" Až keď dohovoril svoje teraz ľadovo modré oči uprel na študenta, u ktorého si Dean všimol, že celý zbledol a dostal zvláštnu triašku do rúk.
,,No ako som už povedal, téma vami zvolená bola dobrá a ja by som rád videl jej spracovanie v prijatelnej forme. Dávam vám šancu to do zajtra prerobiť." Cas dohovoril a ústach mu pohrával malý úsmev. Dean sa znovu musel uškrnúť. U Casa človek nikdy nevedel či ho zasiahne Boží hnev alebo zmilovanie.
Študent akoby až teraz po dlhom čase nadýchol a krv sa mu vrátila do tváre. Celý šťastný ďakoval Casovi, div že mu ruky neoblízal, ale Cas ho mávnutím ruky poslal preč. Zmizol ako gáfor.
,,Páni Cas! Myslel som, že ho pošleš do hája."
,,Nemohol som." odpovedal Cas a otočil sa na kolieskovej stolici tvárou k Deanovi. ,,Je dobrý, len veľmi nepozorný. Myslím, že keby som mu dal teraz zlú známku iba by ho to demotivovalo. Takto sa bude aspoň viac snažiť." , dovysvetloval a pozorne sa zadíval na zelenookého učitela. Zrazu akoby vzduch okolo nich zhustol a naplnilo ho príjemné napätie. Cas si oblizol pery a prehovoril:,,Ďalšiu hodinu mám volnú. Ty?"
Dean pokrútil hlavou a pozrel sa na hodiny.
,,O 15 minút mám telocvik."
,,To je kopa času, profesore Wincherestre."
Z toho hlbokého jemne chraplavého hlasu sa Deanovi postavili chlpy na zátylku a pocítil začínajúce vzrušenie v nohaviciach.
,,Máte na mysli niečo konkrétne, pán profesor Novak? Deanovi neušiel pohľad plný túžby, ktorý sa zračil v modrých hlbinách, ktoré ho privádzali do šialenstv a ktoré tak miloval.
,,Hej mám. Menej vypytovania", Cas vstal a podišiel k Deanovi a pohladil mu narastajúcu hrču medzi nohami:,, A viacej bozkávania pre začiatok." Dean nestihol zareagovať a už sa mu na ústa pritisli Casovi horúce pery. Slastne zavzdychal a pootvoril ústa aby sa im jazyky preplietli. Ich bozky naberali na intenzite. Z jemných sa stávali surové, plné potreby. Deanovi až bolestne stvrdol keď ho Cas pokúsal do pery. Už to nevydržal. Schmatol Casa za košelu a obkročmu si ho posedil na seba. Cas ho stále dychtivo bozkával zatiaľ čo Dean oslobodil ich prirodzenia s nohavíc. Chvíľu bojoval s Casovým opaskom, no nakoniec s víťazným povzdychom uchopil jeho pýchu. Takisto ako on bol už tvrdý a pripravený. Cas zlomil ich bozk a zatial čo lapali po dychu, Dean začal trieť ich penisy o seba navzájom. Obaja naraz zavzdychali a poddali sa tempu Deanovej ruky. Zprvu Cas pevne zvieral oboma rukami Deanové ramená, no potom jednu ruku spustil a presunul ju k Deanovej ktora ich uspokojovala. Cas sa rýchlo prispôsobil tempu a spoločne ho z Deanom zvyšoval. Uprene si pozerali do očí, slastne vzdychali a v jednu chvílu spoločne vyvrcholili. Cas sa zhrútil na Deana a zhlboka sa nadychoval ako sa upokojoval. Cítil príjemné uvoľnenie a bolo mu krásne.
Po chvíli zašepkal Deanovi do krku: ,, Budeš meškať." Vtom sa Dean napružil a zanadával.
,, Sakra! Casi nemáš tu nejaké náhradné tričko?"
Cas bol najprv zmätený, no až keď sa pozrel medzi ich telá, pochopil. Začal sa smiať a Dean sa najpr snažil tváriť nahnevane, ale potom sa k nemu pridal.
,, To si vypiješ Casi." Zašepkal mu Dean tichú hrozbu do ucha.
,,V to dúfam, pán profesor!"
,,