,,Pán profesor!!"

Rodinná večera

,,Fakt to musíme urobiť?" Opýtal sa Dean s úpenlivou prosbou v hlase.
,,Áno, musíme. A už si prestaň sťažovať. To ty si ma predsa požiadal o ruku." Prehodil Cas s hravým úsmevom a natiahol si na ruky chňapky.
,,Len som nečakal, že to bude znamenať účasť na takýchto akciách." Oponoval Dean a pozeral sa ako Cas vyberá z trúby dusené mäso. Pomáhal mu zatiaľ čo Dean pripravoval šalát pre jeho brata. Rozhodli sa usporiadať rodinnú večeru, kde všetkým oznámia novinku o svojom zasnúbení. Cas bol z toho nápadu úplne nadšený. Miloval svoju rodinu a mal ich rád okolo seba. Problém bol však na Deanovej strane. Išlo o jeho otca. Trvalo týždeň Deana prehovoriť aby zdvihol telefón a zavolal Johnovi Winchesterovi a pozval ho na večeru. Deanovi by bohato stačil jeho brat a jeho manželka Sarah. Cas však chcel mať okolo seba všetkých dôležitých ľudí, ktorí pre nich niečo znamenajú. Rátajúc zamračeného budúceho svokra. Podľa toho, čo mu Dean povedal, John príde ak bude môcť. Neznel moc isto. Cas vedel, že John sem nechce, kvôli nemu, no dúfal, že sa posnaží aspoň kvôli Deanovi. Predsa len to bol jeho prvorodený a na tom je niečo výnimočné.

Od obdobia kedy začal s Deanom vážne chodiť, vedel, že jeho otec sa nikdy nepreniesol cez fakt, že jeho syn je gay. V slovníku Johna Winchestera neexistovalo slovo bisexuál a Deana mal jednoducho zafixovaného ako gaya. Ako sklamanie.

Dean by to nikdy nahlas nepriznal, no táto skutočnosť ho bolela. Naozaj bolela. A síce je to smutné, vďaka tomuto sa doňho Cas zamiloval. Keď zistil ako sa to má medzi ním a jeho otcom, mal Dean práve slabú chvíľu a vyrozprával sa mu. Nakoniec ho však prekvapil vyjadrením, že všetok ten smútok, ktorý v sebe kvôli tomuto v sebe nesie, stojí zato. Keď sa naňho Cas začudovane vtedy pozrel, usmial sa a pobozkal ho. Všetka tá bolesť stojí zato, lebo má niekoho, pre koho sa oplatí znášať. Lebo má Casa.

Ak ho Castiel neľúbil pred tým, po tomto vyhlásení sa doňho úplne zamiloval.

Dean ešte dochucoval polevu na dezert, keď sa ozval zvonček pri dverách. Cas si zložil zásteru a ešte dal rýchlu pusu Deanovi.

,,Poďme zvládnuť dnešný večer." Dean prikývol a venoval mu malý úsmev.

,,Ľúbim ťa."

,,Aj ja teba, no aj tak sa z toho nevyvlečieš." Poznamenal Cas ako sa vybral ku vchodovým dverám. Ešte počul za chrbtom slabé zahrešenie, keď s úsmevom na perách otvoril dvere. S úľavou si všimol, že je to jeho brat Gabriel a sestra Hannah. S úsmevom ich privítal a pozval ich dnu. Nestihol im ani ukázať miesta pri stole a zvonček sa opäť rozozvučal. Gabriel sa tomu zasmial a kývol mu, že ani si miesto nájdu aj sami. Cas mu poďakoval a vrátil sa k dverám. Teraz to bol vyškerený Sam so Sarah.

,,Vitajte! Poď ďalej, len poďte." Cas mal Deanovho brata rád. Bol to naozaj fajn človek a ich spoločné bratské hádky boli podla Casa nesmierne rozkošné.

,,Ahoj, Castiel. Ako sa máte?" Opýtala sa ho Sarah. Bola to dcéra majiteľa akčnej sály a so Samom sa k sebe dokonale hodili. Dokonca aj Dean ich shippoval.

,,Ale dobre, priam výborne, len Dean má celý deň zhony. Prisahám, že toľko jedla tu ešte nikdy nebolo."

,,Ako to?" Začudoval sa Sam.

,,Akoby si nepoznal svojho brata. Snaží sa uvariť tak aby si tam každý našiel niečo svoje. Tebe napríklad robil špeciálne šalát." Spoločne sa tomu všetci spolu zasmiali a postupovali do obývačky spojenej s jedálňou. Sam sa hneď vybral za Deanom do kuchyne. Sarah sa na mňa milo usmiala a ponúkla sa, že Casovi pomôže ak by ešte potreboval.

,,Nie vďaka Sarah. Všetko už mám pripravené. Potom neskôr mi môžeš akurát tak pomôcť pri odnášaní tanierov. Dobre?"

,,Samozrejme." Rozhodne prikývla.