,,Pán profesor!!"

Ťažký deň a odmena po ňom

,,Takže dostala sa mi do uší zaujímavá správa. Niečo o tom, že dvaja z mojich profesorov majú pred svadbou a vôbec mi nedali vedieť!" s falošným pohoršením Pamela pokrútila hlavou, no potom sa široko usmiala na Deana. Ten jej úsmevov trošku hamblivejšie opätoval a keby ho nepoznala, povedala by, že sa aj začervenal. Ako riaditeľka školy sa snažila mať so všetkými svojimi zamestnancami dobré vzťahy. Deana, ako jedného z mála, rátala aj medzi svojich priateľov. Spoločne jedli počas obedovej pauzi a zhovárali sa o posledných udalostiach.

,,Prepáč. Nechceli sme to hneď roztrubovať po škole. Vieš, kvôli možným pohoršeným rodičom a tak podobne. Hlavne kvôli debilom ako je Alistair," priznal Dean a začal si nevedomky prechádzať po zápästiach. Pamela videla jeho záznamy a poznala ho už dlhšie, než spolu pracovali. Preto ho chápala.

,,To je v poriadku. A aj tak si myslím, že väčšina študentov bude na vetvi z toho, že vy dvaja s Casom budete oficiálne spolu. Konečne to utne všetky tie až nepríjemne kreatívne špekulácie o vašom vzťahu," podotkla a Dean sa tomu uchechtol.

,,Bože! O tom mi ani nehovor. Doteraz mám v živej pamäti ako škaredo sa na mňa pozeral školník, keď išiel upratovať moju triedu. Hold, v to ráno mi vytiekla majonéza na stôl zo sandwicha a ja som si to nevšimol," pokrútil hlavou nad tou spomienkou. Pamela sa hlasno rozosmiala, keď si uvedomila o akú fámu ide.

,,Celá škola si myslela, že ste to s Castielom robili v triede na stole. Najvtipnejšie bolo, keď si decká uvedomili, že Cas bol celý ten týždeň na PN-ke. Potom začali hovoriť, že si tam pretiahol Rhondu," tomu sa zasmiali už obaja. So slzami v očiach Dean pokračoval.

,,Hej, celá škola si šepkala, že som si tam buď honil alebo šukal svoju študentku."

,,Nemôžeš ich za to viniť. Aj keď ste spolu boli už cez rok, stále ste boli špekuláciou. Žiadny študent to nevedel na isto. Plus v zborovni to tiež vedelo len pár ľudí."

,,Viem, ale zaujímalo by ma, prečo sa tie veci vždy motali okolo mňa. Žeby bola nejaká samostatná špekulácia o Casovi? O žiadnej neviem. Ak je, je len spojená so mnou. Nechápem prečo?!" zalamentoval Dean a zalomil rukami. Pamela sa naňho spod slnečných okuliarov usmiala a vstala od stola. Dean sa taktiež zodvihol, servítkou si utierajúc ústa od omáčky. Vtom pocítil na zadku cudziu ruku.

,,Pár dôvodov by mi vedelo napadnúť," zasmiala sa mu do ucha a pobrala sa na odchod. Deanovi sa na perách rozlial ješitný úškrn a bol celkom rád, že obedovali vnútri v jednej z tried. Nepotreboval, aby sa po škole rozbehla nová klebeta.

,,Mimochodom, na tú svadbu si pozvaná!" zakričal za ňou ešte a hlasné, no už vzdialené ďakujem mu bolo odpoveďou. S povzdychom zozbieral svoje veci a vybral sa preč. Už kráčal po chodbe, keď sa pred ním zrazu objavilo pár študentov.

,,Pán profesor!"
,,Pán Winchester!"
,,Dobrý, trenér!"
Zborovo zvolali decká a on sa okamžite zastavil a zvedavo si ich prezrel. V očiach im hrali všetci čerti. A kurv...

,,Kam ste pozývali pani riaditeľku?"

,,Koho to je svadba?"

,,Počkať, takže idete na svadbu?"

,,S pani Pamelou?"

,,Né, neblbni. Veď ju pozval, ale nie ako doprovod."

,,Áaaa.."

,,A s kým tam pôjdete?"

,,Pôjde aj profesor Novak?"

,,Hej, bude tam aj pán Castiel?"

Dean bol v obkľúčení. Doslova a do písmena. Zhŕkli sa okolo neho do polkruhu a za chrbtom mal skrinky. Nemal kam újsť. No to by to nebol Dean Winchester keby to aspoň neskúsil.