Čaro Introverta

~4~

Lucas väčšinou v tichosti počúval ako mu Ellie niečo vysvetľuje. Už sa začal strácať v tých jej polopravdivých historkách no tváril sa, že počúva.

,,Vieš čajovú šálku nemôžeš držať takto...musíš takto elegantne." Naznačovala rukou ako drží šálku a pritom má zdvihnutý malíček.

,,Ale Tobias to tak nerobí, Tobias mi naposledy šáločku rozbil...tak som mu ja rozbila autíčko no pani učiteľke Timke sa to z nejakého dôvodu nezdalo pekné, že som mu to vrátila a tak sme obidvaja museli stáť v kúte hanby kým ostatní pozerali Frozen." Sťažuje sa pričom kopne nohou do kameňa. Lucas chápavo prikývne a zapozerá sa na nebo.

Bolo ešte stále zatiahnuté, doslova čakal kedy sa rozprší. Jeho babka mala rada dážď...keď pršalo nemusela ísť von. Mohla sedieť v kresle a popíjať čaj pri sledovaní Lásky na obzore. Aj tak ju tento "starecký" život vždy nudil. Ako malému mu vravievala, že nebyť tej odpornej choroby teraz by ju najskôr naháňala polícia kým ona by si užívala slnko na Karibiku.

Potichu si povzdychol a pozrel na Tea. Svoju sestru zaujato počúval. Bol to úžasný brat. Aj on mal staršieho brata. Síce rozdiel nebol ani zďaleka taký veľký no jeho brat bol vždy akoby z iného sveta. Mal iné záujmy iný štýl, počúval inú hudbu, jediné čo mali spoločné bola závislosť na adrenalíne. On rozbiehal nádejný biznis, jeho brat si zarobil na motorku.

Bola naozaj krásna. Rodičia ho nazačiatku podozrievali, že tie peniaze získal nelegálnym spôsobom no neskôr sa ukázalo, že si ich poctivo sám zarobil. Otec ho s pýchou v očiach potľapkal po ramene a mama ho nadšene vybozkávala. Čo tam po ich druhorodenom synáčikovi keď mali jeho.

Aj keď...neskôr sa ukázalo, že nebol až taký dokonalý a vyrástol z neho pekný kvietok no stále bol na tom lepšie ako Lucas. Áno...ak sa pýtate či Lucas žiarli tak žiarli. Zvykol si na to, že pozornosť si musí vybojovať. A keď to nešlo po dobrom, šlo to po zlom. Takto to vo svete chodí. Všetko má svoju cenu. Aj taká obyčajná pozornosť od ľudí, od ktorých by mala byť zadarmo.

Znova začal sledovať svoje topánky. Vždy keď sa hneval to robil. Pohľadom si na nich vybíjal zlosť. Aj tak s nimi nemá pekné spomienky. Nechápal ako mu dva roky nemohla narásť noha. Dva roky musel mať na každé ročné obdobie tie isté topánky. Tie isté ošúchané conversy.

Zacítil na sebe Lucasov pohľad. Bol s ním zatiaľ iba krátko no už teraz vedel čo neznáša. Ten pohľad. Bez emócií. Ako keď dievča donúti vyberať svojho priateľa čo si má zobrať na seba a preruší tým jeho hru s kamarátmi. Presne ten pohľad...no nebol nahnevaný. Bolo to skôr ako by ho...skúmal. Ale nie povrchovo. Akoby sa očami snažil prepáliť sa mu do jeho hriechmi prehnitej duše.

Snažil sa čítať

Keď si Lucas uvedomil, že na neho pozerá už pridlho odvrátil zrak. Vtipné na tom bolo, že Ellie si ešte stále išla svoje a Lu začal uvažovať či toto celé netrvalo len pár sekúnd. Nevedel. A ani vedieť nechcel...

• • •

Teo si všimol, že Lucas často rozmýšľal...alebo skôr spomínal. Nevedel...a ani nevedel či vedieť chcel.

Ellie im celou cestou na námestie rozprávala rôzne príhody, pričom všetci traja jedli škoricovníky. Teo sa nevedel ubrániť pocitu, že vyzerá ako ona.

Že vyzerá ako jeho mama. Keď bol mladší myslel si, že mama otca podviedla, keďže Ellie nemala ani jednu črtu spoločnú s otcom. Neskôr, ale zistil, že to mal byť posledný pokus ako udržať ich manželstvo. Ťažko povedať či sa podarilo. Otec vždy rozprával, že Ellie sa preto tak veľmi podobá na mamu, lebo je jej anjel.

Bol šťastný, že otec nebol jeden z tých zlomených alkoholikov, ktorý svoje dieťa neznáša. Bol to úspešný biznisman vlastniaci doslova polku mesta. So starostom mal dobré vzťahy a vraj aj s prezidentom boli raz na káve. Bol to jeho obrovský vzor...iba jedna vec by sa dala vytknúť. Jeho zaneprázdnenosť...

Takmer nikdy na nich nemal čas. Teo si už ani nepamätal kedy naposledy s ním oslavoval narodeniny. A to už bude mať 18. Vianoce zvykli tráviť iba s Ellie a otca nevideli ani na prikázané sviatky. Pre Ellie sa tým pádom stal otcom on.

Keď bola Ellie mladšia otca dokonca ani nespoznala. Na jednej strane to bolo vtipné no na tej druhej až príliš smutné. Zvykli si. Na všetko sa dá zvyknúť.

Na zlých susedov, na zlé známky, na zlých rodičov. Bolo ťažké si u neho vydobiť pozornosť. Teo mal pocit, že dokonalejšie dieťa by si jeho otec už ani nemohol priať no aj tak mu nevenoval pozornosť. Smutný fakt..

,,Ideš k nám domov ?" Spýta sa Ellie a pozrie na Lucasa.

,,Nie zlatko on musí ísť domov." Usmeje sa na ňu a pohladí ju po hlave. Ellie našpúli spodnú peru a pozrie na Lucasa.

,,Ale ja chcem aby k nám išiel." Slabo dupne nohou.

,,Tvoj brat má pravdu Ellie...musím ísť domov. Sľubujem, že sa ešte stretneme." Usmeje sa v nádeji, že to zaberie. Teo sa začal trocha obávať pozná svoju sestru.

,,Naozaj ? Prisahaj na malíček." Povie rozhodne a postrčí k nemu svoj malíček.

,,Ehm...prepáč to neviem ako sa robí..." Ellie naňho vyvalí oči.

,,Ty si hlúpy alebo čo. Pozri takto." Zaberie jeho malíček a prepletie im ich. Lucas sa zasmeje a tiež ju pohladí po hlave. Teo ich s úsmevom pozoroval.

,,Už sa tej potvory nezbavíš..." Potichu sa zasmeje a založí si ruky na hrudi. Lu sa iba usmeje a postaví sa od Ellie. Nastaví k Teovi ruku na rozlúčku.

,,Koľká formalita." Zasmeje sa Teo a Lucas zneistie. Ako neskôr Teovi dôjde Lucas mu do ruky strčil papierik. Teo si to najprv nevšimol. Lucas im zakýval na rozlúčku a keď mu išiel zakývať všimol si ten papierik. Bolo tam jeho číslo. Predpoklad, že to je normálne. Veď budú spolu robiť projekt. Zakýval mu a potom sa s Ellie vybrali domov.

_________________________________________
Ja viem táto kapitola je taká o ničom no musia byť aj také aby sme sa dostali k zaujímavej časti. Ako napríklad k časti, ktotá bude po tejto nasledovať. Máte sa na čo tešiť !
Váš Dor 🖤🖤