Najprv kamaráti, potom niečo viac

4. KAPITOLA

Ďalšie sobotňajšie ráno. Moje prvé kroky smerujú do kuchyne. Takže, keď chcem dnes všetko stihnúť, asi by som sa mala začať chystať. Nalejem horúci čaj do termosky. Ranná rutina v podobe "rýchlo, rýchlo, nestíham", na to som si uz zvykla. Nahádžem všetky veci do vaku. Výcvikové pomôcky, termoska s ešte stále horúcim čajom a zvyšok vecí. Bailey je očividne ešte tiež rozospatý ako ja.

Okej, ide sa cvičiť. Ešte rýchlo navliecť Baileymu obojok a môže sa ísť. A zase: "To je už toľko hodín?" Zas a znova nestíhačky. Ide sa.

Ledva vyjdem z bytu a spomeniem si, že vodítko som zabudla doma.

Konečne sa mi podarilo vyjsť na ulicu. Meškám už asi 10 minút.

"Čau Abby." S Abby a jej fenkou Aryou sme chodili každý víkend na cvičak. Teda, aspoň v poslednom čase.

Dnes to bol fakt super tréning. Abby je začiatočníčka, takže ju učím základy komunikovania so psom, ale nemôžem povedať, že som dokonalá trénerka. Musím sa toho ešte veľa naučiť.

S Abby sme sa spoznali len nedávno. Zoznámila nás moja kamarátka Kessy. Zažili sme za tie týždne kopec zábavy, zážitkov a dobrodružstiev so psami. A to je to, čo na psíčkarstve milujem.

Po cvičaku prídeme domov, hodím veci na zem, a odpadnem. Som taká unavená zo všetkého, že som celé poobedie prespala.

Zobudím sa večer. Ešte Baileyho večerná prechádzka. Rýchlo mu navlečiem oblečok cez hlavu, zacvaknem obidve spony, navlečiem obojok a môžme ísť. Tuším som aj zase zabudla to vodítko.

Je tu nedeľa. Absolútne sa mi nič nechce robiť. Ale Bailey predsa musí ísť vonku.

To čo som včera nestihla, musím urobiť dnes. Upratovanie. Vec, ktorú najviac neznášam na psíčkarskom živote. Každý druhý deň povysávať celý byt.

Keď je v byte poriadok, prichádza rad na učenie. Tri projekty, diktát, básnička, slovíčka,...No, je toho fakt veľa, tak sa radšej hneď pustím do toho.

Po učení je na rade osobná starostlivosť. Umývam si vlasy. Pri žmýkaní vody z mokrých vlasov opäť pomyslím na Marleyho. Tak aspoň kvôli nemu by som sa mala trochu dať dokopy. Maľovať sa nebudem, dnes aj tak nemám v pláne niekde ísť.

Poobede opäť venčenie. Nesmieme zabudnúť zastaviť sa u babičky na šálku teplého čaju, kde sa aspoň trošku vyrozprávam.

Prídem domov, hodím sa na posteľ, a zobudím sa až ráno.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~