Najprv kamaráti, potom niečo viac

17. KAPITOLA

Ďalšie týždne boli také, že Jenny na mňa bola nahnevaná (aspoň ja som mala ten pocit), a Lucy iba trochu.

Vyzeralo to trochu akokeby žiarlila, a potvrdila mi to aj Lucy s ktorou som mala menší pokec pri ktorom sme si to vysvetlili.

Luke ma stále volal vonku, ale keď som prišla na futbalové ihrisko, tak tam stále boli samí chalani, takže sa väčšinou bavili spolu a ja som mala pocit, že ku ním nepatrím.

No a s Jenny to bolo tak, že doma nebola skoro vôbec a tým pádom sme sa nebavili veľmi ani doma. Školu viac menej vynechávala keďže už bol koniec školského roka a vraj bola chorá.

●  ●  ●

No a je tu koniec školského roka. A teda posledný deň kedy sú deviataci na škole. Dievčatá sa so mnou dnes veľmi nebavili, takže keď to bolo možné bola som s Abby.

Každý rok chodia deviataci po škole a spievajú záverečnú pesničku. Stáli sme na chodbe a pozerali sa ako chodia po škole. Potom nasledovalo vyháňanie deviatakov zo školy. Vlastne mali prejsť po lavičke kde ich riaditeľka buchla s metlou po zadku a s knihou po hlave, a potom vyšli zo školy.

Ale keby sme nemali takú "úžasnú" triednu tak by sme to možno aj stihli. Takže sme nevideli nič.

Takže školský rok KONEČNE skončil a sú tu konečne prázdniny! Zaujímalo by ma či si na nás spomenú deviataci aj cez prázdniny alebo sa na nás vykašlú.

●  ●  ●

Takže začiatok prázdnin bol celkom rýchly pretože hneď prvý deň prázdnin som išla do tábora. Už tretí rok po sebe. Tešila som sa strašne lebo tam išli všetky moje kamarátky, ktoré som tam spoznala.

Samozrejme, že nemohli chýbať ani chalani. Bez nich by to nebolo ono. Spomedzi všetkých tých aktivít, hier a rôzneho programu bola najlepšia asi diskotéka a strašidelná noc.

Ja tancujem iba 2 týždne v roku a to iba na tomto tábore. Môžem tam byť sama sebou a užívať si to naplno.

Strašidelnú noc som teraz zažila prvý krát. Totižto vždy keď som tam bola bolo zlé počasie a nemohli sme ísť do lesa lebo bolo mokro.

Išla som spolu s kamarátkou Pauline. Strašidelný dom sme prešli celkom rýchlo. Síce nás bolo počuť trochu viac ale nevadí. Nasledovala cesta lesom.

Prišli sme na začiatok lesa kde sme mali zísť dole kopcom a potom po lesných cestičkách. Bola tam úplná tma a hrobové ticho. Na stromoch boli len malé červené svetielka, ktoré ešte viac tvorili strašidelnú atmosféru.

Ja som stále hovorila, že za tým stromom niekto bude a stále som sa obzerala, že odkiaľ niekto vyskočí. Zatiaľ čo Pauline volala po lese: "Strašidielka, poďte sem, zbieram objatia!". Potom chytala svätojánske mušky. Očividne sa asi vôbec nebála.

Asi každých 20 metrov na nás vybehol nejaký animátor aby nás vystrašil. Prešli sme asi 0,5 kilometra dlhý les a na konci nás čakal animátor, ktorý nás odviedol naspäť do tábora.

Ale musím uznať, ze to bola zábava. Fakt asi najlepší tábor. Milujem to tu. Je to ako druhý domov kde môžem byť sama sebou a zároveň aj "bad bitch". Vlastne každý tam môže byť kým chce. Už sa nemôžem dočkať budúceho roka.

●  ●  ●

Prázdniny pokračovali. Väčšinu dní som trávila vonku s kamarátmi, chodili sme hrať voleybal s deviatakmi a zistila som, že kým som bola na tabore tak sa Jenny začala baviť s Lukom. Takže sme zase chodili všetci vonku.

Život bol fajn. Vlastne ani neviem ako za to stalo, ale s Lukom sme sa trosku viacej zblížili. Nebolo daleko k tomu aby sme spolu chodili. Vonku sa ku mne správal úplne inak, dával mi viac pozornosti a komplimentov. Bola som za to celkom rada. Už ma to až tak netrápilo. S Jacobom som od konca školského roka neprehovorila, takže by ho to nemalo trápiť.

Komplikovať sa to začalo keď sme boli vonku s Lukom sami. V ten večer to bolo fajn, rozprávali sme sa, dokonca ma aj objal, cely večer sme si písali. Chcel sa rozlúčiť pretože na ďalší deň odchádzal na dovolenku do Chorvátska.

Rozlúčili sme sa a on povedal ze si chce písať aj zajtra keď už bude na ceste. Bola som za to rada lebo bol jeden z mála ľudí s ktorým sa mi tak dobre písalo.

Takže bol ďalší deň. On odišiel na dovolenku a my sme si po ceste písali. Keď bol na dovolenke tak sme veľmi v kontakte neboli. Prešiel týždeň a už sa mal vrátiť domov. Akurát sa začal druhý mesiac prázdnin.

Problém bol v tom, že presne v ten deň keď on prišiel domov, sme odchádzali my na dovolenku do Grécka. Takže to znamenalo ze sa neuvidíme ďalší týždeň.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~