Najprv kamaráti, potom niečo viac

7. KAPITOLA

Je to tu. 1 deň do Vianoc. Ale fakt neboli také, ako som si ich predstavovala. Vždy, keď som sa ráno na štedrý deň zobudila, pod stromčekom už boli darčeky. Tento rok to tak nebolo. Moja mama bola 23.12. večer vonku s jej dospelými kamarátmi. Dopadlo to ako vždy. Prišla domov a išla hneď spať. Takže preto tam nič nedala. A ešte aj stratila mobil. Neznášam to.

Je tu štedrý deň. Asi som bola v sprche dosť dlho. Kým som vyšla z kúpeľne, darčeky už boli na mieste. Trochu sa vo mne začala prebúdzať vianočná atmosféra.

Neznášam to čakanie do štedrej večere. Radšej som išla na dlhšiu prechádzku s Baileym. Prišla som domov a môžme začať.

Štedrá večera je za nami. Tak zase o rok. V hlave mi hraje vianočná pesnička, ktorej sa neviem zbaviť.

Je na rade rozbaľovanie darčekov. Môj problém je, že nikdy neviem ako mám reagovať na ten daný darček. Neviem, či sa mám tváriť prekvapene, aj keď viem čo tam bude alebo nie.

Nasledujúce minúty patrili medzi najlepšie v mojom živote. Dostala som vec, o ktorej som už dlho snívala. Vlastne sa mi splnil životný sen. Otvorila som krabicu. Bol v nej fotoaparát. Môj vlastný fotoaparát! Rodičia mi vraveli, že ho dostanem až na narodeniny. Bol to veľký šok.

Po emocionálnom výbuchu sme išli tradične ku babke. A povedzme si na rovinu, kto na Vianoce nedostal ponožky? Myslím si, že minimálne od babky určite každý.

Tento rok som celkom spokojná. Dostala som novú školskú tašku, LED pás, o ktorom som hovorila už asi rok, a samozrejmosťou boli knihy, oblečenie, kozmetika...

A ten pocit, pozerať sa na šťastného Baileyho s pískacou hračkou v papuľke je na nezaplatenie.

Na tento moment som sa strašne tešila. Konečne ideme fotiť niekde do prírody. Spolu s mamou sme zobrali Baileyho do lesa a ja som mohla konečne vyskúšať moje "skills". Samozrejme, že neviem ešte dobre fotiť, ale ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách. Postupne som sa učila, po maličkých krôčikoch som sa zdokonaľovala, a čo som nevedela som si doštudovala. Bavilo ma to. Preto mi mama zaobstarala originál platený program na úpravu fotiek. A zase som sa mohla učiť niečo nové.

Ale v týchto dňoch nebolo toto to jediné čo ma zaujímalo. Jacob mal narodeniny. Jeho 14. narodeniny. Nezmohla som sa na nič väčšie ako na SMSku. Ale nebudem mu tu predsa kupovať nejaké darčeky, veď sa až tak nebavíme.

A je pravda, že sme s chalanmi neboli vonku asi mesiac.

Dni plynuli, ja som naďalej fotila, upravovala nafotené fotky a venovala sa Baileymu.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~