Najprv kamaráti, potom niečo viac

14. KAPITOLA

Prešli asi dva týždne. Bol víkend a my sme mali naplánované kino s Jacobom a mojou sestričkou. Jenny bola akási mentálna podpora.

Bol to krásny večer, sedeli sme v kine, pozerali film a držali sa za ruky. Cestou domov sme išli s Jacobom už sami. Keď sme zastavili pred naším bytom, Jacob ma objal a a dlhšiu chvíľu sme zostali  objatí.

Na tento moment spomínam dodnes. Jacob zdvihol hlavu z môjho pleca, pozrel sa mi do očí a vzápätí som cítila ako sa naše pery dotýkajú. Bola to naša prvá pusa.

Následne akoby stratil sebadôveru a povedal: "Ja sa neviem bozkávať." Ale veď on predsa neurobil nič zlé. Toto bola aj moja prvá ozajstná pusa. Nevedela som čo mu mám na to odpovedať, tak som radšej zostala ticho.

Po dvoch týždňoch sme sa posunuli o krok vpred. Rozlúčili sme sa ešte a ja som išla hneď domov.

Hneď keď som prišla domov som schytila mobil do ruky a písala Jenny, ktorá sa zas niekde túlala. Mala som zase zmiešané pocity, a tak som sa zmohla len na správu: "Jenny, first kiss."
Jenny to očividne pochopila až veľmi dobre.

Nasledujúci týždeň som začala mať nejaký veľmi čudný pocit. Cítila som, že potrebujem viac slobody. Jacob chcel chodiť stále vonku, ale ja som proste niekedy potrebovala byť aj sama alebo s mojimi psíčkarskymi kamarátmi. A tak to začalo, že som sa začala vyhovárať. Jacob sa snažil, bol úžasný ale ja som dostala nejaký blok a neveda som čo mám robiť. Chcela som, snažila som sa robiť veci ako sa vo vzťahu robia, ale niečo ma v sekunde zastavilo a nedokázala som to vysloviť. Bolo to hrozné.

Za ten čas čo sme boli vonku a on ma chcel držať za ruku som sa stále vyhovárala, že musím držať Baileyho vodítko, lebo som proste nechcela nijaký fyzický kontakt. Boli sme spolu na výlete, chodili sme aj vonku aj do kina, a za ten čas stihli padnúť ďalšie dve bozky. Boli to tie najkrajšie v mojom živote.

Na tretí týždeň vo vzťahu som začala pociťovať diskomfort. Došla som k záveru, že ešte stále niesom pripravená na plnohodnotný vzťah. Často som sa vyhovárala na náladičky. Asi by som sa mala s Jacobom rozísť. Bolo to veľmi ťažké. Ja som ho mala veľmi rada.

Pripravovala som sa si dva týždne, ale nikdy nebola ta správna príležitosť mu to povedať. Raz mi doniesol dezert na medzinárodný deň žien, inokedy ružu len tak alebo som ja proste nemala náladu mu to povedať. Ťahalo sa to dosť dlho. Až som mu raz napísala do správy slohovku. Bolo to pre mňa asi to najťažšie v živote.

Správa znela takto:
"Asi by som ti mala niečo povedať. Dlho som rozmýšľala, ze či to je dobrý nápad (konkrétne 2 týždne). Asi bude lepšie keď budeme len kamaráti. Nie je to tvoja chyba, ty za to nemôžeš. Ja proste ešte niesom pripravená na plnohodnotný vzťah. Keby sme spolu boli dlhšie, iba by sa to stupňovalo a ja na teba nechcem byť toxická. Ja mám proste svoje chvíľky kedy musím byť sama, a ja proste neviem ani prečo ale nejak chodenie vonku v páre a ja, to nejde dokopy. Ale tým to neber tak, že sa s tebou už nechcem baviť. Chcem s tebou chodiť vonku, baviť sa naďalej, pretože si úžasný človek, nikdy by som si nepredstavolala že niekto ako ty môže byť tak super kým som ta nespoznala...ale už len ako veľmi dobrý kamaráti. Kľudne mi píš, preberaj so mnou témy pri ktorých sa pohádame😂. Ďakujem ti za všetko čo si pre mňa urobil, za tie darčeky, pekné chvíľky❤😻. Na tie 💋 nikdy nezabudnem. Nie je pre mňa jednoduché toto písať lebo to bol môj najlepší vzťah. Ale asi ešte na to stále niesom dostatočne pripravená. Neplánovala som to takto. Myslela som, že budeme spolu dlho dlho, ale takto to proste cítim. Dúfam, že to pochopíš. Prepáč a ďakujem 🥲"

Mala som slzy v očiach. Jacob mi na to odpísal, že to už na mne videl, chápe to a že to tak tiež cíti. Uľavilo sa mi ale mala som v sebe aj pocit smútku a výčitky.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~