Najprv kamaráti, potom niečo viac

5. KAPITOLA

Je tu nový týždeň. Cítim, že bude zaujímavý. A nemýlim sa. V stredu bol zaujímavý.

Sociálne siete sú niekedy dobrý prístroj na zistenie pravdy. Marley mi napísal, že mu mám dať odhad. Dala som mu, že je "taken", meria 174 centimetrov, a tak ďalej. Odpísal. Srdce mi poskočilo.

Je "single" a meria 182 centimetrov. Keby som nebola na verejnosti, asi by som skákala od radosti 2 metre do vzduchu. On je slobodný! Nieže by som mu nepriala, ale bola som šťastná, že je "voľný".

Aj tak mi to nedalo. Veď sme ich už veľakrát videli s Tarou. Napísala som mu: "Ty si single? som myslela, že chodíš s tou deviatačkou". Odpísal mi, že sú iba blízky kamaráti.

A to nie je všetko. Ešte pred týmto, keď sme boli s Jenny a Lucy vyvenčiť Baileyho, sme ich videli. Boli spolu vonku. Nedržali sa za ruku. Ani nenadväzovali kontakt.

Ale to, čo som videla ma zaskočilo. Marley držal v ruke cigaretu a fajčil. Neznášam, keď deti fajčia. Veď má len 13. A ja som si myslela, že konečne normálny chlapec. Čo je to za trend, fajčiť v trinástich? No, čo už. Nikto nie je dokonalý.

Jenny ma potom ubezpečovala, že to nebola ozajstná, ale ja v tom nevidím rozdiel. Proste fajčil a bodka.

Štvrtok. Ďalší zaujímavý deň. Večer sme boli zasa vonku. Zase s Tomom a Jacobom. Čo vám poviem, bola sranda. Dalo sa s nimi aj pokecať.

Zato v piatok, keď sme s nimi boli vonku zase, sme sa až tak nesmiali. Tom sa po piatich minútach začal nudiť a zavolal vonku Nicka.

Chalani sa celý čas bavili spolu a my sme išli pozadu. Takže dosť nuda.

Išli sme po Baileyho a potom sa aj začali rozvíjať nejaké témy. Ale Baileymu to moc príjemné nebolo. Ešte k tomu, že pršalo, sa oňho skoro pobili. Ale tu sa Bailey predviedol, a vyštekal ich tak, že sa ho až báli. Aspoň vidno, že cvičí obrany.

No čo už, ale ďalšie pekné dni za nami.

A ja som sa tešila, že sa aspoň ukľudním v pondelok v škole pohľadom na Marleyho. Ďalšie sklamanie. Celá trieda sme išli do karantény.

Už skoro 2 roky bojuje celý svet so smrteľným vírusom. Takže nakoniec nám zavreli celú školu.

Spolu s Jenny sme doma smútili, že nemôžme byť v škole, ale nie kvôli učeniu, ale kvôli Lukovi a Marleymu.

Aspoň v stredu na online hodine francúzštiny som na chvíľu mohla počuť jeho hlas.

Niekedy si pripadám ako posadnutá, zamilovaná psychopatka, ktorá nutne potrebuje priateľa.

Týždeň skončil, takže nám skončila aj karanténa. Aj keď nechápem prečo, vôbec sa mi nechce ísť do školy.

Ale aspoň som tento týždeň konečne všetko postíhala.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~