Najprv kamaráti, potom niečo viac

15. KAPITOLA

Zrazu bol život celkom iný. S Jacobom sme boli naďalej kamaráti a chodili sme vonku. Jacob to asi nechcel ukončiť len tak a spýtal sa ma, či to nemôže byť len pauza. Súhlasila som.

Chodili sme spolu presne mesiac a jeden deň, keď sme prešli do pauzy. No a tak život išiel ďalej a ja som si čoraz viac uvedomovala, že mne teraz frajera netreba, a že mi je dobre keď mám okolo seba dobrých kamarátov a väčšiu voľnosť.

Začala som sa viac venovať Baileymu. Robila som veci, ktoré ma napĺňajú. Fotila som a upravovala si svoje fotky. Jednoducho som sa chcela posunúť vpred, učiť sa nové veci a pracovať na sebe. Vždy som si predstavovala, že si budem pomaly budovať kariéru už v útlom veku aj takými to maličkosťami aby som vyrástla do dokonalosti. Známky v škole som mala úžasné. Užívala som si život a hlavne VOĽNOSŤ.

No a asi to tak malo byť ale v skratke, o mesiac a jeden deň po začatí "pauzy" som to ukončila definitívne. Nechcem sa viazať, je mi dobre keď som single. Uvedomila som si veľa vecí. A Jacob to všetko pochopil a už to aj tušil. Ostali sme dobrý kamaráti. Ešte som ho však nezaradila do môjho "friendzone".

No a takto asi išiel môj život ďalej, niekedy sa vyskytli prekážky, inokedy to bola prechádzka ružovou záhradou.

Pomaly sa začali pociťovať leto. Viac sme chodili vonku hlavne s Jenny. A v máji nastala radikálna zmena. Nechápem ako ale začali sme chodiť vonku s deviatakmi z našej školy. Nepoznala som ich, ale Jenny očividne áno. A stalo sa to, že sme sa s Thomasom stretávali minimálne a väčšinou chodili vonku s deviatakmi. Bola s nimi sranda a príjemná atmosféra.

Poďme teda ale na začiatok. Je máj a my máme riaditeľské voľno. Deviataci nás (Jenny, mňa a Lucy) zavolali prvý krát vonku. Prišli sme na futbalové ihrisko, kde sa všetci skrývali pod strechou lebo pršalo. Po cca pol hodine nás vyzvali hrať futbal. Ukázala som sa a všetkých som sfaulovala :D .

Takže asi takto sme ich spoznali a odvtedy nás volali vonku stále. Deviataci sa volali Benjamin, Mike a Luke. Väčšinou sme hrali futbal, volejbal alebo iba fľašu.

Asi po dvoch týždňoch ma začali "shipovať" s Lukom. Obidvaja sme odmietali. Ja chcem byť single! Hovorili, že by sme sa k sebe hodili. Mali také teórie, že kto by sa ku komu hodil, aké by ma ani vo sne nenapadli.

V tomto období som mala veľký posun. Uvedomila som si, že vzťah s Jacobom bola "náhoda". Keby do mňa všetci nehučali, že sa k sebe hodíme tak by sa mi nezačal páčiť. A nechcem aby to takto dopadlo aj s Lukom.

Dohovárala som im nech nás nespájajú ale neprestávali. Až som si jedného dňa uvedomila, že mne sa asi začína páčiť. Ale to nemôže byť pravda. Bojovala som sama so sebou. Nie, nemôžem proste.

Prečo vždy keď chcem na sebe začať pracovať, do toho príde nejaký chlapec? Nevysvetliteľná otázka. Ešte som sa poriadne nepamätala z rozchodu z Jacobom.

Na druhej strane, rozmýšľala som či mám byť tá krava, ktorá má každý mesiac iného frajera a užíva si mladosť, alebo byť proste normálna.

Koniec koncov, niesom do neho zaľúbená, iba sa mi páči. To predsa nič neznamená. A aj keby, je vtipný, aj pekný a viem si z neho v pohode robiť srandu.

Horšie to bolo keď sme hrali fľašu. Stále dávali otázky, že koho by som si z nich vybrala a tak ďalej. Nechcela som povedať pravdu.

Po pár týždňoch to prerástlo tak, že som sa asi fakt zaľúbila ale nie tak pravo. Nechcem vzťah, nechcem vzťah...opakovala som si stále.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~