Najprv kamaráti, potom niečo viac

13. KAPITOLA

Je tu zase pondelok. Dnes je ale sviatok Svätého Valentína. Deň zaľúbených. Mala som pocit, že sa nič nezmenilo. Neviem či to mám tak len ja, ale pondelky sú pre mňa najťažšie dni. Vždy som po víkende taka unavená, že sa neviem sústrediť ani v škole. Dnešok bol ale výnimkou.

Nikdy som nemala taký dobrý pocit, že tu nie som sama. Aj keď je pravda, že to tak veľmi nevyzeralo, že s Jacobom chodím. Náš vzťah bol veľmi organizovaný. Nechceli sme to vytrubovať do sveta, vedela to len Jenny a nejakí blízky ľudia. Jenny skoro odpadla, keď som jej to povedala. Povedala by som, že mala až slzy v očiach. Hmm, má na to právo. Vetu "ja už niesom single" nepočuješ každý deň.

Ďalej k nášmu organizovanému vzťahu. Na francúzštine sme ešte nesedeli spolu, ale každý v inej lavici. Bolo to tak v pohode. Obaja sme boli spokojný.

No a keďže je dnes ten Valentín, večer sme boli vonku spolu s Jacobom. Ani neviem prečo ale cítila som sa na jed ej strane dosť nekomfortne, ale na druhej strane aj príjemne. Prechádzali sme sa, rozprávali sa a venčili Baileyho.

Zastavili sme sa pri rieke. Bola už tma. Predsa, bol ešte len február - zima, a bolo sedem hodín večer.

Jacob vytiahol z vrecka dve čokolády a podal mi ich. Ešte raz mi zablahoželal k narodeninám, a druhá čokoláda bola určená ku dňu zaľúbených. Pomaly jednu otvoril a podal mi kúsok ružovej čokolády s kúskami lesného ovocia. Nervozita zo mňa opadla a cítila som sa s ním veľmi príjemne.

Po krásnej večernej prechádzke ma odpravadil domov. Rozlúčili sme sa a každý išiel svojou cestou.

V hlave som mala menší výbuch emócií. A nečakala som, že sa to stane, ale moja mama ma celkom odhadla. Ako som sa tak veľmi usmievala od ucha k uchu, spýtala sa ma, že prečo sa tak smejem, že či mám frajera. V tom momente som sa začala usmievať ešte viac a asi pochopila, že Jacob už nie je len kamarát. Totižto ona vedela, že sme spolu chodili vonku už dlhšie.

Dobre, tak aspoň to mám z krku. Ale čakala som, že jej to poviem aspoň po dvoch týždňoch. Na ďalší deň to už vedel aj otec. Mama mu to asi povedala.

Takto to šlo pár dní, chodili sme s Jacobom vonku, pár krát sme si dali aj pauzu od stretávania a všetko bolo v poriadku. Dokonca sme spolu už sedeli na francúzštine, stretávali sme sa na chodbách takže to už vedelo viac ľudí. Z učiteľov zo školy to zistili asi traja, ktorý nás videli vonku.

Môj život bol presne taký aký som si ho predstavovala.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~