Najprv kamaráti, potom niečo viac

16. KAPITOLA

V škole sme sa začali baviť o tom, že ako zistím, či sa páčim chlapcovi. Spýtala som sa asi piatich ľudí a všetci mi povedali tie podmienky, ktoré Luke spĺňal. To sa mu akože páčim?

Stále sa na mňa pozeral. Keď som nemohla ísť vonku tak sa na mňa pýtal. Dával mi akési znamenia a náznaky. Neriešila som to.

Situácia sa ešte viac vyhrotila v jeden večer keď sme sa s Lukom tak pohádali, že som odišla zo skupinového chatu. A ešte k tomu som sa pohádala aj s Jenny a Lucy. Myslela som, že sa mi zrútil celý svet. Moja nálada prechádzala do depresívneho módu.

Nasledujúce ráno som bola s Jenny už v pohode a ukázala mi čo si písali s Lukom. Myslí si, že som proste chcela byť zaujímavá a preto som odišla zo skupiny. Dôvody boli ale úplne iné.

Jediný človek z deviatakov, ktorému som bola ochotná povedať môj príbeh bol Benjamin. V skutočnosti išlo o moje psíčkarské "ja", ktoré som sa snažila na verejnosti skrývať. Som rada, že som to niekomu povedala.

No a v tom období sa do našich životov zaplietli ďalší dvaja deviataci. David a Nathan. David sa páčil už dlhšie mojej sestre Jenny.

No a Nathan, to je trošku dlhší príbeh. Za jeden deň sa udialo toľko veľa vecí. Nathan ma začal sledovať na sociálnych sieťach, lajkol mi staré fotky (čo znamená, že si pozeral môj účet) a napísal mi či sa nechcem spoznať.

No a takto začala konverzácia s Nathanom. Ale nečakala som, že bude taký. Začal mi písať také veci, co mi písal Jacob keď sme boli vo vzťahu. Niečo v zmysle: "Aký si mala dník?" alebo že som pekná alebo krásna. Ja som tomu nechcela veriť. Ale bol fakt pozorný. A takto to išlo pár dní, večer sme si vždy písali. Ostatný hovorili, že ma možno chce.

A ďalší problém na svete. Po prvé, stále platí, že chcem byť single. Po druhé, keď sa ma niekto spýtal, ze či Luke alebo Nathan tak som odpovedať nevedela. A po tretie by to bolo nefér k Jacobovi. Ale keď som sa s ním rozprávala tak povedal, že mu to je jedno a že som mohla zmeniť názor, takže je to úplne v poriadku.

Myslím si, že toto asi nevyriešim a nechám to na osud. Uvidíme kam nás vietor zaveje.

●  ●  ●

Dni šli ďalej. Cítila som v sebe prázdnotu.

Až na jeden deň. Bol úplne obyčajný deň až na to, že sme mali ísť vonku. Ja, Jenny, Luke, Benjamin, Mike a Nathan. Ale dopadlo to tak, že sme boli len s Jenny a Nathanom.

Nikdy by som nepovedala, že je taký nudný. Možno sa len hanbil. Ale vážne, už dávno nebolo s chlapcom taká nuda.
Aspoň vidím aký v skutočnosti je.

Večer som si písala s Lukom. V poslednej dobe si píšeme skoro každý večer. Pýtala som sa ho, či je Nathan stále taký nudný. Luke povedal, že s ním robí najväčšie blbosti. Takže asi sa len hanbil.

Pár týždňov potom, ked som sa vracala na bicykli z tréningu, sme mali ísť ešte vonku s Jenny a Lucy. A deviataci nás zavolali na futbalové ihrisko. Ale nechápala som, prečo s tým mali zrazu dievčatá taký problém. Prišli sme ku futbalovému ihrisku a Jenny začala hovoriť niečo v zmysle: "Ja tam nejdem, tam je ten kokot."
Absolútne som nechápala, veď doteraz s ním problém nemala. A tak sme sa na tom trochu pohádali.

Večer som si opäť písala s Lukom. Mala som také zmiešané myslienky, že som mu musela povedať čo sa dnes stalo. A došlo k tomu, že sa teraz s nimi veľmi nechcel baviť.
--------------------------------------------------------------