one month / l.s [book 2] m

Untitled Part 2

Ďakujem za tak pozitívne ohlasy. Úprimne? Nečakala som to, pretože práve dnes som si porovnávala One Week a One Month. Zdá sa mi, že sa toho veľa zmenilo v mojich myšlienkach a one month sa pre mňa stal denníkom mojich myšlienkových oprerácii. :)

„Myslíš, že by som dnes u teba mohol prespať?“ Harryho otázka staršieho muža neprekvapila. Bol na ňu zvyknutý. Totiž, každý piatok sa Louis premiestnil do svojho bytu spolu s Harrym, kde strávili noc či už milovaním alebo inou činnosťou. Bol to ich nemenný rituál, a preto táto otázka vlastne bola zbytočná.

„Dobre vieš, že áno. Ten byt o chvíľu bude aj tvoj,“ Louis sa usmial na svojho chlapca pritom ako mal znova v rukách gitaru.

Kučeravý chlapec sa len pousmial jeho slovám. Práve pre ne, slová, sa ho to vždy, piatok čo piatok, pýtal. Páčilo sa mu ako Louis formuloval vety a hlavne ako pomaly a isto rozprával o ich spoločnom bývaní.

„Lúbím ťa,“ šepol nakoniec Harry a jemne zobral Louisovi z rúk gitaru, aby si mohli spoločne ľahnúť a čakať pokiaľ ich zavolá Emily na večeru.

To bol tiež ich rituál. Najprv rodinná večera, potom Louisov byt. Dokonalý piatok.

„Stále,“ Louis si obľúbil túto odpoveď. Za prvé, preto lebo nebola tak otrepaná ako „aj ja teba“ a za druhé, mu to prišlo jedinečné. Niečo čomu chápali len oni.

„Stále,“ zopakoval Harry s úsmevom na perách.

Po vynikajúcej večeri sa Harry šiel zbaliť a spolu s Louisom odišli do ich, čoskoro, spoločného bytu.

Kučeravec sa nemohol dočkať, kedy budú konečne sami. Chýbalo mu súkromie, ktoré mal len tu. Chýbalo mu Louisovo telo a všetky veci spoločné s tým. Nie sme malý, Harrymu chýbal sex.

V dome jeho rodičov boli obozretný a nedokázali si ich spoločné splynutie užiť. Mnohokrát proste boli tak vystresovaný odhalením, že si ani nedovolili pomyslieť na viac ako bozky a jemné dotyky.

A práve preto sa Harry na piatok tak tešil. V každú piatkovú noc sa spolu ponárali do vášne a túžbe po tele toho druhého. A rovnako tomu bolo aj dnešnú noc. 

Harry sa prebudil na triašku svoj tela. So zavretými očami sa otočil na druhú stranu, ruky vytiahol spod teplej prikrývky snažiac sa nahmatať telo jeho priateľa, aby sa mohol k nemu pritúliť a ukradnúť si trochu tepla. Avšak keď nenahmatal nič len chladný vankúš a perinu, otvoril svoje oči. Louis už musel opustiť posteľ dávnejšie.

S povzdychom vstal z postele a obliekol si veľký pletený svete a frote ponožky. To mu stačilo, pretože Louis mal nainštalované podlahové kúrenie, ktoré mu pekne zohrievalo nohy.

Ospato sa teda doťapkal až do kuchyne, kde stál jeho priateľ s mnoho taškami. Harry sa už chcel ozvať ale nestalo sa tak. Práve vtedy sa k nemu stočili Louisove oči. Nepokojné more sa snažilo zamaskovať sa pod ľadom, ale bolo neskoro. Harry si všimol nepokoj v postoji, očiach vo výraze svojho priateľa.

„Čo sa deje?“ miestnosť razom prestala aj dýchať. Nástenné hodiny nad barom utíšili svoje tikanie, akoby aj ony samé boli zvedavé na odpoveď modrookého bruneta. Ale odpoveď neprišla.

Louis sa len otočil chrbtom ku Harrymu modliac sa, aby to jeho priateľ nechal na pokoji. Ale vedel, že jeho modlitby nebudú vyslyšané. Harry bol až príliš zvedavý človek a práve v tejto chvíli Louis ľutoval, že má takého priateľa.

Kučeravec sa však nevzdával a pristúpil k svojmu chlapcovi, otočil si ho tvárou a do svojich rúk chytil jeho ľadové.

„Nechaj to tak, Harry. Nič sa nestalo,“ klamstvo, ktoré Louis vypustil z úst bolo tak hlúpe, že aj malé dieťa by poznalo, že niečo sa stalo.

„Neklam, nejde ti to.“

„Pozri sa, nič sa nestalo len sme nemali v chladničke veľa vecí a potom sa tam zjavila ona,“ Louis si rýchlo uvedomil, že sa stratil vo svojich slovách a povedal aj to, čo povedať nemal.

„Kto?“ mohli by sme sa nazdávať, že Harry túto otázku vypustil stále zo zvedavosti, ale pravda to nebola. Táto otázka pochádzal priamo zo silného pocitu, žiarlivosti. Áno, Harry aj po tom čase strávenom s Louisom, žiarlil na každého kto sa zjavil v Louisovych slovách. Nedokázal to ovládať a veľakrát si aj sám vynadal ale nepomáhalo to. Bol to primitívny pocit človeka, ktorý bol však neoddeliteľnou súčasťou.

„Nikto, to len, do riti, nemôžeš to nechať tak?“ krik, ktorý spustil na mladšieho zarazil oboch. Dôkaz toho, že to bolo dôležité.

„Prepáč, nechcel som, aby si sa hneval, len som bol zvedavý,“ Harry okamžite upustil zo svojho útoku. Aj po tak dlhej dobre si pamätal, že presne žiarlivosť donútila Louisa odísť a to nechcel riskovať.

Jeho telo pohltila panika, ruky sa mu začali potiť a jeho dych tiež nebol pokojný.

Spomenul si na Emily ako na potenciálnu partnerku Louisa, Sam ako na budúcu mamičku fiktívneho Louisovho dieťaťa. Všetko sa stalo dávno, ale teraz sa to Harrymu javilo ako súčasnosť. Cítil v sebe ten nepríjemný pocit, že niekto chce Louisa znovu odohnať a toho sa bál.

Brunet vycítil Harryho paniku. S povzdychom si ho pritiahol do objatia a v duchu si nadával, že nedokázal udržať emócie na uzde. Nechcel, aby sa Harry trápil alebo aby sa cítil nepodstatný v Louisovom živote. Lebo Harry  bol dosť podstatný.

„Uvidel som Sam,“ v tichu kuchyne sa znovu ozval Louisov hlas.

To bolo prvé klamstvo v ich idylickom vzťahu, ktoré neskôr odštartovalo sled udalostí. Nezaujatý pozorovateľ by to pripísal k začiatku 2. svetovej vojny, a zrazu povinné čítanie knihy Mein Kampf, v preklade môj boj sa povýšil na niečo iné.