one month / l.s [book 2] m

Untitled part 13

„Ako dlho si stál pred kuchyňou?" spýtal sa Louis chytajúc si koreň nosa. Naozaj bol vyčerpaný. Bolo tesne pred ôsmou hodinou, a on už stál v ich kuchyni nejakú tu hodinu. Vlastne hneď potom ako mu volal Liam. Vraj mal okamžite prísť. Doteraz netušil prečo, pretože hádka pri ktorej bol pretrvávala od doby čo vstúpil do tohto tomu.

„Dosť dlho," mykol ramenami mladší. Nemalo zmysel klamať, a ani to nechcel.

„Takže si počul všetko," skonštatoval starší. Ani nečakal na odpoveď. Z vlastných skúsenosti vedel, že Harry je až príliš zvedavý a určite by si nenechal ujsť takúto situáciu.

Louis sa pomaly presunul až k jeho priateľovi. Aj keď vedel, že nesmie, stále ešte majú pauzu, potreboval sa upokojiť. Preto, skôr ako sa Harry prebudil, prečo k nemu Louis ide, obtočil svoje ruky okolo jeho pása a celé telo pohltil do pevného objatia, tak ako to robil stále.

„Nič nehovor a len ma objímaj," riekol starší s hlavou položenou na jeho ramenách. A Harry poslúchol. Celé jeho telo sa pomaly uvoľnilo a jeho ruky ešte silnejšie zovreli muža vo svojom náručí. Tak dlho ho už neobjímal.

Ich pocity boli naozaj zmiešané. Do popredia sa ich dostávalo mnoho. Láska, zmätok, pochyby, krivka, šťastie...

„Milujem ťa," Harry vedel, že by to teraz nemal hovoriť ale situácia, ktorá sa teraz diala ho premohla. Už sa pripravoval na ďalšiu bolesť v srdci, keď Louis niečo povie ale nič neprichádzalo, len. „Stále" zamrmlal starší, rovnako premožený tohto situáciou. S hlbokým nádychom vône Harryho tela sa odtiahol, ale ešte predtým rýchlo pobozkal kľúčnu kosť mladšieho.

„Idem nám urobiť raňajky, a potom sa porozprávame čo môžeme pre tvojich rodičov urobiť," usmial sa modrooký a prešiel až ku chladničke. No skôr ako ju stihol otvoriť, k nej priskočil Harry.

„Louis naozaj si vážim, že nám chceš niečo pripraviť ale úprimne," zachichotal sa mladší, „si v kuchyni strašné nemehlo. Nerád by som jedol podpálené vajíčka alebo niečo podobné. Takže urobím raňajky radšej ja, a ty by si mohol skočiť hore po nejaké tričko, pretože je mi zima," zamračil sa mladší kvôli pravdivosti svojich slov. Naozaj, stáť do pol pása nahý, ráno v kuchyni je perfektný plán ako čo najrýchlejšie ochorieť.

„Hej!" ohradil sa druhý, ale v mysli Harrymu dal za pravdu. Naozaj nevedel variť. „Tak fajn, idem ti po tričko," nakoniec šepol s pohľadom do zelených očí a rýchlo ho pobozkal na čelo. Naozaj nevie ako odolávať!

***

Po výdatných raňajkách sa obaja presunuli do Harryho izby. Predsa len, jeho rodičia nevedeli, že ich Harry počul, a tak debata v kuchyni by mohla vzbudiť podozrenie.

„Musíme im nejako pomôcť" vyhŕkol Harry hneď ako zatvoril dvere do svojej izby. Louis sa zatiaľ premiestnil k posteli, na ktorú si sadol a teraz skúmal očami postavu chlapca.

„Harry, sú to dospelí ľudia a..." Louis bol okamžite prerušení mladším. „No a? Aj my sme dospelí, a pozri sa čo sme porobili," vydýchol mladší sadajúc si k Louisovi na posteľ.

„Louis, sú to moji rodičia a nechcem, aby sa rozviedli. Veď sa milujú," vzdychol si mladší so smútkom. Harryho rodičia sa naozaj milovali. Ešte pred touto dobou by si Harry nikdy nepomyslel, že čo i len raz pomyslia na rozvod. No, Harry, láska je síce silná ale nie vždy dokáže vyhrať boj.

Louisovi mu ho bolo ľúto. Práve teraz Harry vyzeral ako malé klbko smútku, ktoré nemá nikto rád, a to lámalo srdce aj staršiemu. Bez rozmýšľania ho znova objal, silnejšie ako tam dole v kuchyni a jemne zo strany na stranu ho kolísal. Nemuseli hovoriť. Stačilo, že sú.