one month / l.s [book 2] m

Untitled part 10

Louis z Harryho domu nakoniec odišiel o tri hodiny. Počas nich sa toho udialo naozaj mnoho. Najprv Harryho slzy a hysterický plač, potom prosby až nakoniec racionálne zhodnotenie situácie. Aj keď to Louisovi lámalo srdce (Harry si myslel, že jeho už ani nebije) spoločne sa dohodli na dvoj týždňovej pauze počas ktorej obmedzia svoj kontakt len na hovory cez telefón.

Zelenooký mladík sa po odchode svojho priateľa vrútil do svojej izby, a s očami plných sĺz sa zahrabal do postele s úmyslom prečkať v nej dva týždne. Oči ho po neustálom plači silno štípali a jeho rýchla tepová frekvencia nepoľavila ani teraz. Racionálne si uvedomoval, prečo ich vzťah potreboval pauzu, ale ešte stále mladé emócie tohto chlapca bojovali s rozumom snažiac sa vyhrať boj, ale márne. Louis sa už rozhodol a nech by bol Harry akokoľvek tvrdohlavý, je si istý, že Louis by bol viac.

Tak toto si posral Harry. Po ďalších dlhých dvoch hodinách jeho slzné kanáliky už neodkázali ďalej produkovať slzy a on len ležal s očami dokorán otvorenými pod kopou vankúšov ako mŕtvola, ktorou sa aj cítil.

Jeho telefón začal zvoniť. Louis hlásala obrazovka.

Len som sa chcel uistiť, že si v poriadku. Keď som odchádzal vyzeral si trochu mimo a ja, no bojím sa o teba. Louisove slová o jeho výzore boli naozaj milosrdná lož. Harry ani trocha nevyzeral mimo, on vyzeral ako totálny šialenec. Úplne rozcuchané vlasy, červené beľmá a pod nimi zaschnuté slzy, nos plný hlienov a oblečenie celé pokrčené od toho ako sa prevaľoval v posteli. Výzor vhodný pre odkopnutého priateľa.

Je mi fajn. Teda aspoň myslím.

S týmito slovami Harry zložil inak by hrozil ďalší plač. Celá situácia pre neho bola ešte príliš čerstvá a on sa modlil aby ráno ďalšieho dňa bolo iné.

***

Ráno prišlo pre mladšieho z páru až veľmi skoro. Len silou vôle sa dokázal postaviť z postele. Víkend, čas kedy Louis a Harry trávia spolu. Ďalšia dýka do jeho srdca.

Aj keď mal kučeravý mladík pocit, že jeho nohy ho nie sú schopné niesť, rýchlo sa obliekol, a skôr ako si jeho rodičia stihli všimnúť, že sa zobudil, odchádzal z domu, ktorý bol preplnený spomienkami na Louisa. Ani netušil kde pôjde ale na Internete si Harry našiel, že je dobré vyhýbať sa spoločným miestam ak už dvaja netvoria pár. To samozrejme nebol ich prípad, mali len pauzu, ale poslúchol to dievča, ktorej patril blog.

Spočiatku sa zelenooký prechádzal len po ich susedstve, spomínal nato, ako sa tu hral, koľko krát spadol, ako často tu jedol cez leto zmrzlinu. Proste na všetky malichernosti a hlúposti len aby nedal svojim myšlienkam čas zamerať sa na jeho priateľa.

Keď ho to už prestalo baviť, a naozaj vydržal dlho, skočil si do malého obchodíku kúpiť jahodovú zmrzlinu, a s ňou sa posadil do neďalekého parku. To, že to bol zlý nápad mu došlo okamžite.

Jeho oči ako magnet priťahoval jeden muž s kapucňou na hlave, ktorý behal o kúsok ďalej. Harry netušil prečo je ním tak očarený ale ani za nič sa nedokázal pozerať na nič iné. Muž mal naozaj dobrú kondičku ale asi po pätnástich minút úmorného behu to vzdal a rozvalil sa na lavičku pár metrov od Harryho, ktorý ho ešte stále sledoval až tak zhypnotizovane, že si ani nevšimol ako mu po rukách tečie už roztopená zmrzlina.

Keď si muž po vydýchnutí plánoval dať dole kapucňu, Harry sa jemne zamrvil v očakávaní, kto to je. To však upútalo mužovu pozornosť a...

Modrý pohľad sa znovu spojil zo zeleným.

Harryho prvá reakcia bola okamžite vsať a skočiť na Louisa, vyobjímať ho, pobozkať jeho pery a ospravedlňovať sa mu do konca života ale včas sa zastavil zostávajúc sedieť na lavičke. Naopak Louis sa zo svojej lavičky zdvihol a pomalým krokom mieril za našim kuraťom.

„Ahoj. Nečakal som ťa tu," šepol Louis zatiaľ čo ešte stále zamilovaným pohľadom skúmal telo mladšieho. Mal pocit akoby sa nevideli pár mesiacov pričom to však bol ani nie deň.

„A-ahoj. No šiel som sa poprechádzať a kúpiť si zmrzlinu." Modrý pohľad skĺzol k rukám kučeravého, a to čo uvidel bolo dôvodom jeho smiechu. Celá Harry pravá ruka bola zašpinená ružovou pochúťkou na ktorú Harry zabudol keď sledoval toho neznámeho bežca, teda Louisa.

Harry očarene sledoval dokonalý úsmev muža oproti, dalo by sa povedať so srdiečkami v očiach. Už dávno ho nevidel tak bezstarostného a usmievavého, čo sa Harrymu naozaj páčilo.

„Nechcem nič hovoriť ale vieš, že keď si kúpiš niečo zmrznuté, máš to lízať skôr ako sa ti to roztečie, však? Teda tak to robí iní ľudia," mykne plecami starší a sleduje ako sa Harryho tvár zamračila keď si aj on sám uvedomil, že jeho zmrzlina je preč. To, že dovtedy ešte stále sledoval ako zamilovaná pubertiačka Louisa, je nám všetkým jasné.

Harryho odpoveďou bol len tichý smiech. Prítomnosť Louisa ho akoby nútila zabudnúť na všetky slová, ktoré mal v hlave uložené.

„Tak poď, kúpim ti novú," príjemné ticho sledovaním toho druhého bolo pretnuté Louisom.

„Hmm," Harry si musel prečistiť hrdlo, pretože Louisov návrh ho zaskočil, „nemyslím si, že je do dobrý nápad," vyhŕkol na jeden nádych pričom by si najradšej sám nafackoval. Jedna jeho časť nesmierna túžila ísť s Louisom na zmrzlinu, smiať sa s ním a hlavne byť s ním, ale tá druhá, racionálnejšia, sa bála okamihu, keď ich spoločný čas skončí a on bude znova doma sám plakať ešte dva týždne s touto spomienkou zakorenenou v srdci. „Nemali by sme sa počas našej pauzy stretávať, pamätáš?" snažil sa Harry odôvodniť jeho zápornú odpoveď aj keď túžil presne o opaku.

Odpoveďou mu bol len znovu Louisov smiech. „Harry, máme len pauzu. Nie je medzi nami koniec. Nezabúdaj, stále si môj priateľ a keď som ťa stretol nevidím dôvod prečo sa tváriť že tu nie si, a odísť," Louisova odpoveď bola úprimná. Aj on si uvedomoval, že toto nie je to čo bežne páry počas pauzy robia. Ale za prvé, Louis a Harry neboli bežný pár a za druhé? Louis s ním naozaj chcel stráviť aspoň kúsok času presne tak ako sa teraz cítil, a to bezstarostne. Posledné ich dni boli stále len v spojitosti so zmätkom, hnevom a smútkom. Niečo na čo Louis nechcel spomínať. Toto bol vlastne prvý deň po dlhšom čase kedy sa obidvaja úprimne usmievali a Louis sa naozaj smial tak ako na začiatku ich vzťahu. A nechcel sa toho vzdať, aspoň pre dnes nie.