one month / l.s [book 2] m

Untitled part 12

Mám pocit, že táto poviedka nie je ani  trochu oddychová! Už od začiatku som tu vytvárala len samé problémy, ktorým musia moje postavy čeliť. Ale celkom ma to baví. No nič, užite si novú časť. :)

Spoločný čas bol na konci. Slnko začalo zapadať za obrovské domy a lesy, čo značilo len jedno. Čas rozlúčiť sa, aj keď to ani jeden nechcel. Ich spoločný deň si obidvaja veľmi užívali. Po zjedení zmrzliny sa ešte prešli parkom a svoj deň zakončili v malej kaviarni kde sa smiali, popíjali kávu a rozprávali sa o Harryho projekte do školy.

„Znovu Hitler, Harry?" spýtal sa zo smiechom Louis, keď mu Harry opisoval svoj referát do histórie. V rámci zadania si mohli vybrať hocijakú dôležitú postavu z dejín a opísať jeho dopad až do súčasnosti. Harryho voľba bola jasná.

„No áno, je to podľa mňa celkom nepochopený človek," usmial sa mladší z páru a rukami zvieral už prázdny hrnček od kávy.

„Nepochopený?! To si robíš srandu, však?" prekvapenie v hlase staršieho hovorilo o tom aký bol zaskočený názorom svojho priateľa.

„Louis, už sme sa o tom bavili. Nie som ním posadnutý a neuznávam čo urobil. Len ma fascinuje, to je všetko," Harry sa rýchlo snažil vysvetliť svoje myšlienkove pochody tak, aby Louis konečne pochopil, že aj keď je fascinovaný Hitlerom chápe akých príšerných vecí sa dopustil.

„Mal by som žiarliť?" mierne privreté oči staršieho signalizovali, že ani on sa už nechce baviť o veliteľovi a radšej by prešiel na príjemnejšiu tému, čo Harry s radosťou prijal

„Nie, to nemusíš. Na nikoho," Harry úsmev razom povädol rovnako ako iskričky šťastia v Louisových očiach. Obidvaja mysleli na Zayna.

„Harry," povzdych niesol trpkú príchuť výčitiek. Zayn naozaj nebola téma o ktorej by sa Louis teraz rád rozprával. Vlastne on by sa na túto tému nerád rozprával hocikedy. Ešte stále ho zvierala krivda voči chlapcovi čo sedel oproti nemu, a aj keď na nich túžil zabudnúť, takéto pripomínanie mu veľmi nepomáhalo.

Ich stôl sa ponoril do ťaživého ticha. Harryho hlodali výčitky, že pokazil ich pekný deň. Naozaj nechcel zmieniť Zayna, len potreboval Louisa uistiť, že v Harryho očiach je naozaj jediný. Až po vyrieknutí dospel k záveru, že to mal povedať inak.

„Asi by som už mal ísť," šepol mladší z páru, potom ako sa ticho okolo nich prelínalo niekoľko minút. Tá dusivá atmosféra ho ničila v srdci a v predstavách si hlavu búchal o stôl pred ním.

„Máš pravdu," Louisov hlas už naozaj nepripomínal ten mäkký a podmanivý, ktorým hovoril po celý deň. Jeho suché konštatovanie Harrymu potvrdil, ako ich spoločnú chvíľu zničil.

Spoločne sa zdvihli a po zaplatení ich objednávky sa vydali von z podniku.

Vonku sa medzičasom poriadne ochladilo.

„Počkaj," riekol starší keď si všimol zimomriavky na rukách jeho priateľa. Bez rozmýšľania si zobliekol mikinu a podal mu ju. „Tu máš. Je ti zima," aj keď sa naozaj snažil udržať si tichý konzervatívny tón, tie zelené oči ho prinútili koniec vety povedať mäkšie.

Harryho zalialo teplo a nebolo to len kvôli mikine, ktorá voňala ako Louis. Možno medzi nimi boli ešte stále nejaké témy, ktoré vzbudzovali nepokoj a ostražitosť, ale koniec koncov to čo k sebe cítili bolo silnejšie ako krivda. Len tomu obidvaja museli dať dostatok času.

A práve preto, keď sa Louis opýtal či ho smie odprevadiť domov Harry odpovedal nie. To však ešte netušil, že druhý deň, skôr ako vstane, bude Louis u nich doma.