one month / l.s [book 2] m

Untitled part 7

Hlboko sa ospravedlňujem, že mi to tak neskutočne dlho trvá. Snáď to ešte niekto číta, a že niekto bude aj potešený. :)

Harry nakoniec prechádzkou v lese strávil dobré dve hodiny. Ako malý zbožňoval to ticho lesa a rád chodieval s rodičmi a ich kamarátmi do lesa len tak na prechádzku, alebo nazbierať pár húb. To už však pominulo. Odvtedy čo Emily a Liam vymenili staré veci do lesa za značkové šaty a drahé topánky, aj sám Harry stratil chuť na zelené stromy a cvrkot vtákov.

Avšak dnes, dnes sa to naspäť zmenilo. Pomaly ako ročné dieťa, ktoré ešte nevie dobre chodiť sa prechádzal po lese, pridržoval sa stromov a skláňal sa pred konármi. Vo vrecku bundy mu potichu hral mobil jednu pesničku za druhou a on zhlboka dýchal ten svieži vzduch a vychutnával si to krásne ticho.

Myšlienky na Louisa a ich vzťah ho však ani pri takej peknej prechádzke neopúšťali. V hlave mu behali rôzne scenáre. Predstavy ich rozhovoru sa miešali s realitou, ktorej čelil.

Čo sa to deje?

Tak strašne túžil túto vetu vykríknuť. Chcel počuť odpoveď. Chcel vedieť čo sa to dočerta deje!

Prečo sa mu páčil bozk od Zayna? Prečo ich vzťah s Louisom už nie je taký dokonalý ako na začiatku? Ako to, že si vie predstaviť, že by dokázal chodiť aj s niekým iným?

To je, môj milý Harry, dospievanie.

Nakoniec sa len s povzdychom otočil a vracal sa na chatu za Emily. Tušil, že aj Emily potrebovala čas pre seba, pretože niečo sa doma deje. Aj keď Harry má totiž sám problémy, tú dusnú atmosféru cítil aj on. A nie raz počul aj nejakú tú hádku.

Bol si istý, že jeho mama miluje jeho otca. A tiež aj tým, že je to naopak. Mnohokrát, ešte pred vzťahom s Louisom, im ich lásku strašne závidel. To ako sa na seba z ničoho nič usmiali, alebo sa len tak počas stretnutia v kuchyni objali. Takú lásku by mal za svoj život každý zažiť.

Vlastne, Harry sa zháčil. Naozaj bol tak sebecky, že sa nezaujímal, prečo to jeho rodičom už tak neklape? To naozaj sa zameriaval na svoje problémy, až do takej miery, že si nevšimol ako sa Emily a Liam od seba vzďaľujú?

Cestou naspäť na chatu sa v hlave kučeravého zjavovali už len výčitky na seba ako na syna. Samozrejme, chápal, že on je len syn a asi ťažko by urovnával ich spory ale, dočerta, práve že je ich syn a on sa ani nesnažil to nejako medzi jeho rodičmi urovnať! Ako mohol byť len tak zaslepený a na všetko naokolo sa vykašľať. Ak je toto dospelosť, Harry naozaj nechcel byť už nikdy dospelý.

S podobnými myšlienkami nakoniec došiel až na terasu za chatou, kde sedela Emily a listovala v nejakom magazíne. Na drevenom stole vedľa nej bol položený hrnček s kávou z ktorého sa ešte parilo.

„Tak už si sa doprechádzal?" jej hlas v Harrym okamžite vyvolal úsmev. Tento výlet bude patriť len nám!

„Áno, potreboval som sa trocha nadýchať čerstvého vzduchu. Vieš, učitelia nám dávajú zabrať, strašia nás s maturitou a ešte Louis...." Harry si okamžite pricapol ruku na ústa, akoby tá mohla naspať vtlačiť slová, ktoré už boli povedané.

„Čo je s Louisom?" Emiline oči sa podozrivo privreli zatiaľ čo pokladala magazín na stôl vedľa hrnčeka. Móda počká, teraz je prednejší syn.

„Nič sa nedeje," Harry len mávol rukou akoby sa snažil odohnať lietajúcu muchu. Očami behal po celej drevenej dlážke v snahe vyhnúť sa očnému kontaktu.

Emily si len povzdychla. Aj ju mrzelo, že so svojim synom už nemá taký dobrý vzťah. Ona to však pripisovala práve rôznym večierkom a piknikom, na ktoré musela chodiť spolu s Liamom. Ako ona nemala rada tieto kvázi nóbl stretnutia. AvšakaAko dokonalá manželka úspešného muža však len mlčala a nasledovala ho na všetky akcie ale sa len dali. Čo by dala zato ak by mohla vrátiť čas a radšej sa venovať svojmu synovi.

„Harry ja viem, že v poslednom čase som ti nebola takou mamou akou som bola predtým. Ale prosím ťa, ak máš nejaké problémy s Louisom alebo hocičo iné, chcela by som ti pomôcť. Stále som a budem tvoja mama," mierny úsmev na jej perách nakoniec Harryho zlomil a on si s povzdychom sadol na stoličku oproti nej.

„Ja sa len bojím..." to bolo jediné, čo z neho vyšlo. Jeho myšlienkove pochody sa okamžite zastavili. Ani on sám nevedel ako začať? Čo jej povedať? Hlava mu pod náporom ďalších myšlienok úplne zamrzla.

„Čoho presne sa bojíš, Harry?" tvár jej milovaného syna stiahnutá v maske bolesti a nepochopenia skoro roztrhla jej srdce. Jej dieťa trpelo, lenže nevedela ako a či mu vie pomôcť. Najväčšia bolesť pre hocijakú matku.

„Bojím sa o môj vzťah s Louisom," to bolo všetko čo z Harryho vyšlo. Sám Harry nedokázal povedať prečo mu práve tieto slová mozog pretlačil. A hlavne v takom znení. Akoby sa mali rozísť, čo predsa nebola pravda. O rozchode nepadlo ani jedno slovo. Harry to vedel. Slová, ktoré zišli počas telefonátu s Louisom mal predsa vryté do kôry mozgovej tak silno, že by ich vedel naspamäť odrecitovať aj o polnoci. Tak prečo to vyslovil takto?

Môj milý Harry, to sú temné zákutia mysle, o ktorých niekedy nevieme ani my sami.

„Prečo?" Emilyna otázka bola tak jednoduchá a jasne zrozumiteľná, ale Harry nedokázal odpovedať. Prečo sa bál? Prečo myslel na rozchod? Prečo sa pobozkal so Zaynom? Prečo? Prečo? Prečo?

A tak začalo ticho pred búrkou, ktorá vyústi v tú najdivnejšiu smršť pocitov, o ktorých sa Harry ešte bude musieť veľa naučiť.