one month / l.s [book 2] m

Untitled part 9

Kto by to len povedal, čo? :)

Nasledujúce ráno nebolo ani pre jedného z nášho páru dokonalé. Harry sa snažil poskladať svoje myšlienky aspoň do takej podoby, aby pred Louisom celý čas len nehmkal a Louis? No povedzme, že ten ešte stále rozmýšľal nad tučniakmi a ich prejavmi lásky.

Keď odbila 11 hodina dopoludnia, dvere do Harryho domu sa otvorili. Náhle rozbúchanie srdca a pot v dlaniach mladšieho, jasne signalizovalo kto prišiel.

„Ahoj," asi nebolo prekvapením, že Harry sedel v kuchyni pri stole a pred ním ležal len jeden hrnček s čajom. Ten pripravil pár minút pred tým ako vedel, že Louis príde. Možno to bola maličkosť, ale pre nich dvoch to bola rutina, ktorej sa mladší z nich nemienil vzdať.

Louis sa bez opýtania naklonil a najprv ochutnal čaj, a až potom vtisol jemný bozk mladšiemu na pery. Vlastne, aj vy ste si všimli, že sa nič nezmenilo? Takto totižto začínalo každé ich stretnutie. Obyčajný divák by si na tomto páre nevšimol nič divné, zvlášť keď sa Harry usadil na Louisove stehná a spoločne sa pevne objali. Bohužiaľ, Louis aj Harry vedeli svoje.

„Tak začni," vzdychol Louis, pretože to neustále mrvenie jeho priateľa ho začalo vytáčať. Harryho telo naozaj nezostávalo pokojné, ani počas toho ako ho Louis na jeho stehnách objímal. Proste to nedokázal.

Mladé kura sa však zarazilo. Celé doobedie si plánoval všetky slová, čiarky, bodky a intonácie. Svoj monológ mal do písmena naučený, ale teraz, tu v Louisovom náruči, sa mu všetky slová zliali do jednej machule v ktorej sa nevedel vyznať.

„Ja...hm..ja totiž.. do riti.. ja proste chcem zachrániť náš vzťah."

Ak toto počujete z úst svojho partnera je vám jasné, že niečo nie je v poriadku. A Louis to vedel. On sám počas tých troch dní, čo bol Harry preč rozmýšľal až sa mu z hlavy parilo. Louis Harryho miloval. O tom niet žiadnych pochýb. Ale zatiaľ čo on si bol svojimi citmi sto percentne istý, Harryho pocitom až tak úplne neveril.

„Podviedol si ma, Harry. Aj keď to bol len bozk, bola to nevera," šepol starší z páru akoby sa bavili o počasí. Louis totiž práve teraz vyzeral tak nezaujato a unudene. Ale skutočnosť bola presne opačná. Práve o tom Louis rozmýšľal celé tri dni. O tom bozku. To Harry pobozkal Zayna, nie naopak. Žiarlivosť kolovala jeho žilami ako nenásytná beštia a on sa naozaj snažil nespevniť stisk jeho rúk ešte viac. Už nebol mladý teenager, ktorý svoju lásku preukazuje cez žiarlivosť a majetníckosť. To nie sú správne vlastnosti pre vzťah. Ale aj napriek tomu, že si to celé tie tri dni hovoril, nedokázal ich potlačiť až tak veľmi, ako on sám chcel.

„Aj ty si podviedol mňa," sykol mladší z páru. Naozaj sa s Louisom chcel porozprávať pokojne ale jeho obviňovanie vzbudzovalo v Harrym hnev. Nie len Harry urobil chybu ale aj Louis niekoho pobozkal, tak prečo obviňuje Louis len jeho. Je to chyba na oboch stranách!

„Nie, Harry, nepobozkal. Ona pobozkala mňa a to je rozdiel. Rozdiel je aj v tom, že ja som sa okamžite odtiahol a odišiel preč. U teba tipujem, že to bolo inak."

PRASK. Hlasný zvuk, ktorý sa začal ozývať v Harryho srdci hneď potom ako sa dopočul pravdu. Vina zalievala všetky jeho orgány ako lepkavá smola, ktorá pomaly ale isto znemožňovala kučeravcovi dýchať. Jeho tepová frekvencia zamrzla. Srdce odmietalo naspäť nabehnúť.

On ju nepobozkal. On sa odtiahol.

Jediné dve myšlienky, ktoré mu zostali v hlave boli práve tieto dve. Ťažké okovy zvierali jeho srdce, ktoré síce ešte bilo ale bolesť vychádzajúca práve z tohto orgánu znemožňovala Harrymu ďalej žiť.

„Hej no tak, upokoj sa. Trasieš sa," Louisov hlas ho priviedol do reality, a naozaj. Celé jeho telo sa chcelo akoby mal zimnicu. V očiach ho štípali slzy a kyslík do pľúc naberal akoby práve dobehol maratón.

„Ty si ju nepobozkal," to bolo jediné, čo v tejto chvíli vedel povedať.

V Harryho hlave sa zobrazila jedna spomienka. Pred pár týždňami keď spolu znova ležali v Louisovej posteli sa Louis na Harryho zahľadel tak vážne, až si sám kučeravec začal pripadať veľmi divne. Čo je? Vtedy to malé kura šeplo, keď už nevydržal pohľad jeho modrých očí. Čo pokladáš za neveru? Harryho vnútornosti sa vtedy zovreli. V mysli mu začali nabiehať paranoidné myšlienky o tom, čoho sa Louis dopustil. Jeho únavou zmorené telo zrazu bolo až príliš čulé. Prečo sa pýtaš? Trasľavý hlas signalizoval ako blízko ma chlapec k plaču. No, je pre teba neverné to, že som ti nepovedal o čokoláde, ktorú som síce kúpil pre teba, ale včera keď mi bolo smutno som ju celú zjedol? Harry sa vtedy tak strašne rozosmial až ho brucho bolelo. Potom, aj keď to už nie je podstatné, pomohol Louisovi istou činnosťou odčiniť jeho škody.

„Správne. Takže teraz prichádza moja otázka. Čo presne chceš zachraňovať?" Mladého vnútornosti sa zovreli ešte silnejšie, aj keď si už myslel, že to nejde. To znelo akoby...

Jeden poriadne roztrasený nádych.

„Ty sa .. chceš rozísť?" jeho hrdlo bol tak stiahnuté, že slová prechádzajúce cez boli len tichý šepot.

„Práveže nie. Harry bolí ma to, o to viac že ty si ten bozk začal. Ale som až príliš sebecký nato, aby som ťa opustil, Harry. Ale taktiež viem, že výčitky z mojej strany budú trvať ešte veľmi dlho. Preto, aj keď to nerád hovorím, navrhujem pauzu." Louis nad ich vzťahom naozaj rozmýšľal poriadne tuho. Pamätal si aké to bolo ešte pred pár mesiacmi, keď podvedome začítal tušiť, že tá jeho večná nevraživosť voči Harrymu je len obrana pre jeho city. Postupne sa daným citom začínal otvárať stále viac a viac, až raz sa im podarilo preniknúť cez všetky múry Louisovho srdca a pevne sa v ňom zakotviť. A Louis ich nechal. Jeho láska k Harrymu mala obrovskú silu, ktorá z chodiacej trosky urobila zamilovaného blázna. Blázna ale nie hlupáka. Vedel, že bolesť sužujúca jeho srdce bude ešte dlho pretrvávať, nevera je nevera, ale daný cit, láska, nedovolil Louisovi opustiť to mladé chlapča, ktoré práve teraz po jeho slovách plakalo ako malé dieťa.